Stravovanie má veľký vplyv aj na životné prostredie. Napríklad emisie skleníkových plynov, ktoré sú spojené s výrobou a prepravou potravín, sú už pomerne dobre preskúmané. Ale premýšľali ste už niekedy, aký vplyv má výroba každodenných potravín na spotrebu vody?
Voda je základom prežitia. Potrebujeme ju nielen pre správne fungovanie nášho organizmu, ale aj pre pestovanie a spracovanie potravín, výrobu energie, pri doprave a aj pri starostlivosti o ekosystém. Jednoducho povedané – pre náš svet je nenahraditeľná. V niektorých častiach našej planéty, kde o vodu nie je núdza, sa o takzvanej „vodnej stope“ veľa nehovorí. Tento problém sa však dotýka aj nás, keďže každodenne používame aj potraviny, ktoré sú pestované za hranicami.
Pojem „vodná stopa“ sa do popredia verejnosti dostal pomerne nedávno, v časoch, keď sa čoraz viac hovorí o ekologickej kríze. Používa sa na označenie množstva vody, ktoré sa spotrebuje v určitom procese pri výrobe. Pri pestovaní a spracovaní plodín a hospodárskych zvierat sa spotrebuje veľké množstvo vody – vodná stopa potravín je preto vysoká.
Vyhodnocované množstvo vody, ktoré sa spotrebuje pri výrobe potravín a výrobkov, sa skladá z prepočtu troch zložiek vodnej stopy – takzvanej modrej, zelenej a šedej vodnej stopy. Tieto údaje zbiera a spracúva portál Waterfootprint.
Modrá vodná stopa – ide o potrebné množstvo povrchovej a podzemnej vody použitej na výrobu konkrétnej položky. V prípade potravín sa to týka hlavne zavlažovania plodín.
Zelená vodná stopa predstavuje potrebné množstvo dažďovej vody. V prípade potravín sa to týka iba suchého poľnohospodárstva, kde plodiny dostávajú iba dažďovú vodu.
Šedá vodná stopa – je to množstvo vody potrebnej na zriedenie škodlivých látok, aby bola voda dostatočne čistá a spĺňala štandardy kvality vody. V prípade potravín ide o vodu znečistenú poľnohospodárskym odtokom alebo výluhom z pôdy.
Voda je základom prežitia. Potrebujeme ju nielen pre správne fungovanie nášho organizmu, ale aj pre pestovanie a spracovanie potravín, výrobu energie, pri doprave a aj pri starostlivosti o ekosystém. Jednoducho povedané – pre náš svet je nenahraditeľná. V niektorých častiach našej planéty, kde o vodu nie je núdza, sa o takzvanej „vodnej stope“ veľa nehovorí. Tento problém sa však dotýka aj nás, keďže každodenne používame aj potraviny, ktoré sú pestované za hranicami.
Pojem „vodná stopa“ sa do popredia verejnosti dostal pomerne nedávno, v časoch, keď sa čoraz viac hovorí o ekologickej kríze. Používa sa na označenie množstva vody, ktoré sa spotrebuje v určitom procese pri výrobe. Pri pestovaní a spracovaní plodín a hospodárskych zvierat sa spotrebuje veľké množstvo vody – vodná stopa potravín je preto vysoká.
Vyhodnocované množstvo vody, ktoré sa spotrebuje pri výrobe potravín a výrobkov, sa skladá z prepočtu troch zložiek vodnej stopy – takzvanej modrej, zelenej a šedej vodnej stopy. Tieto údaje zbiera a spracúva portál Waterfootprint.
Modrá vodná stopa – ide o potrebné množstvo povrchovej a podzemnej vody použitej na výrobu konkrétnej položky. V prípade potravín sa to týka hlavne zavlažovania plodín.
Zelená vodná stopa predstavuje potrebné množstvo dažďovej vody. V prípade potravín sa to týka iba suchého poľnohospodárstva, kde plodiny dostávajú iba dažďovú vodu.
Šedá vodná stopa – je to množstvo vody potrebnej na zriedenie škodlivých látok, aby bola voda dostatočne čistá a spĺňala štandardy kvality vody. V prípade potravín ide o vodu znečistenú poľnohospodárskym odtokom alebo výluhom z pôdy.
Koľko vody spotrebujú najčastejšie využívané potraviny?
Pečivo
Priemerná celosvetová vodná stopa pšenice je 1 827 litrov na jeden kilogram. Jeden kilogram pšenice dáva približne 790 gramov múky, takže vodná stopa pšeničnej múky je asi 1 850 litrov na kilogram. Z jednej kilogramovej múky získame približne kilogram chleba – to znamená, že vodná stopa chleba je 1 608 litrov na kilogram. Hodnota je vypočítaný globálny priemer a presná vodná stopa chleba závisí od pôvodu pšenice a od toho, kde a ako sa pestovala. Napríklad v Európe je vodná stopa pšenice výrazne pod globálnym priemerom – 300 gramová francúzska bageta má spotrebu 155 litrov, 60 gramová kaiserka 40 litrov.
Priemerná celosvetová vodná stopa pšenice je 1 827 litrov na jeden kilogram. Jeden kilogram pšenice dáva približne 790 gramov múky, takže vodná stopa pšeničnej múky je asi 1 850 litrov na kilogram. Z jednej kilogramovej múky získame približne kilogram chleba – to znamená, že vodná stopa chleba je 1 608 litrov na kilogram. Hodnota je vypočítaný globálny priemer a presná vodná stopa chleba závisí od pôvodu pšenice a od toho, kde a ako sa pestovala. Napríklad v Európe je vodná stopa pšenice výrazne pod globálnym priemerom – 300 gramová francúzska bageta má spotrebu 155 litrov, 60 gramová kaiserka 40 litrov.
Káva
Priemerná globálna vodná stopa na jednu šálku kávy je 130 litrov. Na výrobu jedného kilogramu praženej kávy je potrebných asi 18 900 litrov vody. Na štandardnú šálku kávy, ktorá obsahuje 7 gramov praženej kávy je spotrebovaných 130 litrov vody.
Priemerná globálna vodná stopa na jednu šálku kávy je 130 litrov. Na výrobu jedného kilogramu praženej kávy je potrebných asi 18 900 litrov vody. Na štandardnú šálku kávy, ktorá obsahuje 7 gramov praženej kávy je spotrebovaných 130 litrov vody.
Hovädzie mäso
Celosvetová vodná stopa hovädzieho mäsa je 15 400 litrov na kilogram. Drvivú väčšinu (viac než 90 percent) tvorí zelená voda. Ďaleko väčší podiel predstavuje vodná stopa súvisiaca s krmivom pre zvieratá – až 99 percent.
Presná vodná stopa hovädzieho mäsa závisí od výrobného systému, z ktorého hovädzie mäso pochádza, zloženia krmiva a pôvodu krmiva. Je veľký rozdiel, či sa hovädzí dobytok pasie na pasienku alebo je chovaný v priemyselnej výrobe.
Vodná stopa mäsa z hovädzieho dobytka je napríklad omnoho väčšia ako stopa mäsa z oviec, ošípaných, alebo kurčiat.
Celosvetová vodná stopa hovädzieho mäsa je 15 400 litrov na kilogram. Drvivú väčšinu (viac než 90 percent) tvorí zelená voda. Ďaleko väčší podiel predstavuje vodná stopa súvisiaca s krmivom pre zvieratá – až 99 percent.
Presná vodná stopa hovädzieho mäsa závisí od výrobného systému, z ktorého hovädzie mäso pochádza, zloženia krmiva a pôvodu krmiva. Je veľký rozdiel, či sa hovädzí dobytok pasie na pasienku alebo je chovaný v priemyselnej výrobe.
Vodná stopa mäsa z hovädzieho dobytka je napríklad omnoho väčšia ako stopa mäsa z oviec, ošípaných, alebo kurčiat.
Paradajka, zemiaky a ryža
Jedna paradajka, ktorá má približne 250 gramov, spotrebuje v priemere 50 litrov vody. Priemerná celosvetová vodná stopa zemiakov je 290 litrov na kilogram. Nelúpaná ryža vyžaduje 1 670 litrov vody na kilogram. V obchode nakupujeme lúpanú ryžu vo forme bielej ryže. Z jedného kilogramu nelúpanej ryže v priemere získame 0,67 kilogramu lúpanej ryže. Vodná stopa ryže v tejto forme je 2 500 litrov vody na kilogram.
Jedna paradajka, ktorá má približne 250 gramov, spotrebuje v priemere 50 litrov vody. Priemerná celosvetová vodná stopa zemiakov je 290 litrov na kilogram. Nelúpaná ryža vyžaduje 1 670 litrov vody na kilogram. V obchode nakupujeme lúpanú ryžu vo forme bielej ryže. Z jedného kilogramu nelúpanej ryže v priemere získame 0,67 kilogramu lúpanej ryže. Vodná stopa ryže v tejto forme je 2 500 litrov vody na kilogram.
Maslo a syry
Celosvetová priemerná vodná stopa plnotučného kravského mlieka je približne 940 litrov na kilogram. Jeden kilogram plnotučného mlieka poskytuje približne 50 gramov masla, takže vodná stopa masla je 5 550 litrov na kilogram. Približne 50 percent z plnotučného kravského mlieka je pridelených čerstvému nefermentovanému syru.
Celosvetová priemerná vodná stopa plnotučného kravského mlieka je približne 940 litrov na kilogram. Jeden kilogram plnotučného mlieka poskytuje približne 50 gramov masla, takže vodná stopa masla je 5 550 litrov na kilogram. Približne 50 percent z plnotučného kravského mlieka je pridelených čerstvému nefermentovanému syru.
Cukor
Cukor je vyrábaný z rôznych plodín. Najvýznamnejšie sú však cukrová trstina a cukrová repa. Trstinový cukor má všeobecne väčšiu vodnú stopu ako repný cukor.
Na výrobu jedného kilogramu cukrovej trstiny je potrebných približne 210 litrov vody. Jeden kilogram cukrovej trstiny nakoniec poskytne iba 100 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného trstinového cukru je 1 780 litrov na kilogram.
Vodná stopa cukrovej repy je 132 litrov na kilogram. Jeden kilogram cukrovej repy nakoniec poskytne približne 130 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného repného cukru je 920 litrov na kilogram.
Cukor je vyrábaný z rôznych plodín. Najvýznamnejšie sú však cukrová trstina a cukrová repa. Trstinový cukor má všeobecne väčšiu vodnú stopu ako repný cukor.
Na výrobu jedného kilogramu cukrovej trstiny je potrebných približne 210 litrov vody. Jeden kilogram cukrovej trstiny nakoniec poskytne iba 100 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného trstinového cukru je 1 780 litrov na kilogram.
Vodná stopa cukrovej repy je 132 litrov na kilogram. Jeden kilogram cukrovej repy nakoniec poskytne približne 130 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného repného cukru je 920 litrov na kilogram.
Dá sa s tým niečo robiť?
Možno tieto čísla prídu niekomu hrozivé, iným normálne. Čo však môžeme pre našu planétu urobiť? Nemusíme sa vzdávať potravín. Stačí, keď nebudeme plytvať samotnou vodou a budeme šetrne zaobchádzať aj s potravinami. Robiť radšej menšie a častejšie nákupy. Snažme sa dať prednosť živočíšnym produktom, pri ktorých boli zvieratá chované na pasienku. Zaraďme do svojho jedálnička viac zeleniny a ovocia.
Možno tieto čísla prídu niekomu hrozivé, iným normálne. Čo však môžeme pre našu planétu urobiť? Nemusíme sa vzdávať potravín. Stačí, keď nebudeme plytvať samotnou vodou a budeme šetrne zaobchádzať aj s potravinami. Robiť radšej menšie a častejšie nákupy. Snažme sa dať prednosť živočíšnym produktom, pri ktorých boli zvieratá chované na pasienku. Zaraďme do svojho jedálnička viac zeleniny a ovocia.
