Sviatok svätého Cyrila a Metoda je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, ktorý oslavujeme každoročne 5. júla. V tento deň si pripomíname symbolické výročie príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863.
Slávni slovanskí vierozvestcovia, svätí Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna, odkiaľ prišli na naše územie, vtedajšiu Veľkú Moravu, kde šírili kresťanstvo, zostavili slovanské písmo – hlaholiku a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.
Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe, o matke sa žiadne údaje nezachovali. Metod bol zrejme najstarší zo súrodencov, narodil sa okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal pravdepodobne Michal. Cyril bol najmladší z detí, narodil sa okolo roku 827 a krstným menom sa volal Konštantín.
Keďže v ich okolí žilo mnoho Slovanov predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. Neskôr tiež odišiel za svojím bratom Metodom do rovnakého kláštora.
Písal sa rok 863, keď Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Konštantín ešte predtým, ako odišiel na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písma, ktoré dostalo meno práve po svätom Cyrilovi. Solúnski bratia do jazyka starých Slovanov preložili celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to v tom čase veľká revolúcia, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám.
Konštantín sa už nikdy na územie Veľkej Moravy nevrátil. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahoval vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna.
Až neskôr, v roku 873, Metod po rôznych problémoch, keď bol aj väznený, konečne prišiel na Veľkú Moravu. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúdajú sily. Chcel ešte dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
