Do Hutníckeho múzea Železiarní Podbrezová a najmä do výrobných prevádzkarní ŽP a.s. sa dostanú najmä vopred nahlásené školské exkurzie Koncom júla však dostali mladí nadšenci pre priemysel zo susednej Českej republiky výnimku.
Naše voľnočasové aktivity sú rôzne. Niekoho baví šport, iný má záľubu v čítaní kníh a štyria mladíci z Plzne majú ako koníček priemysel, ktorému sa venovali aj počas štúdia na strednej a vysokej škole. Po jeho ukončení sa zamestnali v českých železniciach. Klasická dráha bola pre nich čoraz menej zaujímavá, a tak sa rozhodli vyhľadávať zaujímavé priemyselné podniky. Na železnice pritom úplne nezanevreli a vyhľadávajú aj podniky, v ktorých dodnes funguje koľajová doprava. Okrem toho aktívne fotografujú železnice a priemysel a najväčším „pokladom“ sú pre nich vlečky, ktoré sú raritne obsluhované.
Ako sami hovoria, zložitosť celého výrobného procesu jednotlivých materiálov si veľmi dobre uvedomujú, a tak sa chceli zoznámiť s výrobou od samého počiatku. Dostať sa do priemyselného podniku na „vlastnú päsť“ je však zložité a skôr sa stretávajú s odmietavým prístupom. O to väčšia bola ich radosť z návštevy v Podbrezovej, ktorá mala pre nich aj symbolický význam, nakoľko sa práve v Podbrezovej vyrábali vôbec prvé koľajnice vo vtedajšom Uhorsku.
Pri tejto príležitosti sme sa ich opýtali na ich zaujímavú záľubu a dojmy z podbrezovských železiarní:
Martin ZEMAN, 30 rokov
– Pochádzame z Plzne, kde je veľká spojitosť s automobilovým priemyslom a aj vďaka priateľom, ktorí tam pracovali, máme o hutníctvo a strojárenstvo dlhodobý záujem. Strojárenstvo a hutníctvo je na Slovensku iné ako v Plzni. Chceli sme sa o rozdieloch vo výrobe a technológií presvedčiť na vlastné oči, a tak sme sa rozhodli, že sa budeme pokúšať navštíviť aj hute na Slovensku, nielen v Čechách. Bohužiaľ, nie všade sme sa stretli s takým prístupom ako v Železiarňach Podbrezová. Sme veľmi radi, že nám vedenie túto návštevu umožnilo, i napriek tomu, že naše prvotné žiadosti boli zamietnuté, čomu však úplne rozumieme.
V železiarňach sa nám veľmi páči a musím povedať, že z oceliarne sme nadšení. Kontinuálne odlievanie je iné ako sme videli napríklad v Třinci. V Hrádku pri Rokycanoch majú železiarne pomerne zastaralú techniku, takže s modernou oceliarňou v Podbrezovej sa to nedá porovnať. Líši sa to takmer vo všetkom – od merania teploty až po odobratie vzoriek. Som rád, že som mohol vidieť obe a porovnať si to.
Adam ŠVAJCR, 17 rokov
– Hutníctvo a strojárenstvo ma veľmi baví, čo bol aj dôvod výberu zamerania môjho štúdia – študujem strojárenstvo v Plzni a pomaly sa pripravujem na maturitu. V minulosti som mal možnosť navštíviť PILSEN STEEL s.r.o., potom takisto Hrádok pri Rokycanoch a Třinec. Technika Železiarní Podbrezová je na vysokej úrovni, výrobné prevádzkarne sú moderné a pekné. Zaujalo ma aj hutnícke múzeum – zaujímavý prierez histórie výroby železa v tomto regióne. Neviem o tom, že by niektoré podniky mali niečo podobné. Musí to byť zaujímavé aj pre laika a samozrejme človeku, ktorý sa o to dlhodobo zaujíma to tiež rozšíri obzory.
Ondrej ZEMAN, 31 rokov
– Som veľmi rád, že sme dnes mali možnosť nazrieť do výrobných prevádzkarní ŽP a.s. Chcem sa za nás všetkých poďakovať vedeniu ŽP, že nám umožnilo túto návštevu. Pre nás ako milovníkov hutníctva to znamená veľa, vidieť to naživo. V Česku sme mali možnosť navštíviť niektoré hutnícke a strojárenské podniky, ale na Slovensku sme také šťastie nemali. Z dnešnej návštevy si odnášam pozitívne skúsenosti nielen z ľudí, ktorí tu pracujú, ale aj z výroby. Starý aj nový závod podbrezovských železiarní disponuje kvalitnou a modernou technikou a som rád, že som to celé mohol vidieť „z prvej rady“.
Ing. Martin ŠARMAN, 29 rokov
– Vyštudoval som technológiu a riadenie dopravy na Univerzite v Pardubiciach. O železnice sa zaujímam už od mala, s čím súviselo aj moje študijné zameranie a neskôr výber povolania. Všetci pracujeme v železničnej doprave a priemysel a obchádzanie jednotlivých strojárenských a hutníckych podnikov je naším koníčkom. Sme vďační, že nás pustili do areálu a poukazovali nám to tu, venovali sa nám, pretože s takýmto prístupom sme sa nie vždy a všade stretli. Samozrejme, že rozumieme tomu, prečo sú naše žiadosti častokrát zamietnuté, ide aj o bezpečnosť. Naším snom je navštíviť aj ArcelorMittal, ale kvôli tomu, že je to nadnárodná spoločnosť, sa nám to pravdepodobne nepodarí. Ďakujeme ŽP a.s., že nás pekne uvítali a dovolili nám nazrieť pod „pokrievku“ ako sa hovorí.
