Dňa 29. augusta uplynulo sedemdesiatpäť rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré je najvýznamnejším revolučným vystúpením v našej histórii. Strategickým miestom bola aj hydrocentrála v Jasení, ktorá pre obe znepriatelené strany predstavovala útočište a zdroj zásob. Okrem iného sa stala aj dejiskom silného príbehu, ktorý nebyť mladej umelkyne Eriky Mészárosovej ostal takmer zabudnutý. Vo svojom projekte Ženy v SNP mapuje príbehy žien, ktoré sa aktívne do povstania zapojili. Jednej z nich vzdala v rámci sedemdesiateho piateho výročia SNP hold. Bola to Božena Palacková – partizánska spojka a prvá obyvateľka hydrocentrály v Jasení.
O SNP sa začalo pošuškávať už začiatkom roku 1944 a približne v polovici roka začali ľudia postupne utekať do hôr Nízkych Tatier, kde budovali bunkre, uskladňovali potraviny, šatstvo či potrebný materiál pre pomoc partizánom a povstaleckej jednotke. Významným a strategickým miestom sa stala hydrocentrála v Jasení. Objektom záujmu nebola iba pre Nemcov, ale aj partizánov, ktorí ju spočiatku chceli vyradiť z prevádzky, aby nebola nápomocná Nemcom. Strojníci ich však presvedčili, že to nebude dobrý nápad, a tak sa začala tajná spolupráca medzi partizánmi a strojníkmi. Nemci na to postupom času prišli a okupovali celú elektráreň. Ani to neodradilo odvážnych obyvateľov elektrárne od pomoci pre partizánov. Nepomáhali len muži, ale aj ženy. Jednou „partizánskou spojkou“ bola aj Božena Palacková, dnes už deväťdesiatštyri ročná pamätníčka.
Božena Palacková a jej rodina patrili v povstaní k aktívnym pomocníkom. Vo svojich spomienkach hovorí aj o tom, ako s kamarátkou prenášali z Predajnej do Jasenia chlieb pre partizánov v kočíku s „požičaným“ batoľaťom. I napriek podozreniam im na to Nemci spočiatku neprišli. Keď sa pomoc stupňovala, Nemci obsadili celú elektráreň, a tak sa návštevy a pomoc pre partizánov skončili. Naopak, pre rodiny žijúce blízko elektrárne sa začalo obdobie prenasledovania, vypočúvania a strachu, ktoré skončilo až keď jednotky SS nadobro opustili lokalitu. Čo však ostalo, boli spomienky, ktoré sa len tak vymazať nedajú.
Božena Palacková bola v čase vypuknutia SNP mladé dievča. Po vojne si svoje svadobné šaty ušila z použitého vojenského padáka, ktorý s rodinou našla v horách Nízkych Tatier. Jej svadobná výbava bola totižto použitá a postrihaná pre potreby partizánov. Dokázala tak pretaviť jednu zo svojich najtraumatickejších spomienok do jednej z najradostnejších – do svadby. Aj táto myšlienka sa stala námetom pre Eriku Mészárosovú, ktorá je študentkou Fakulty umenia Ostravskej univerzity. O ženách – hrdinkách v SNP písala svoju záverečnú prácu – Ženy v SNP, ktorá bola odprezentovaná v nedeľu, 25. augusta, v Jasení, pri príležitosti okrúhleho výročia SNP. Na znak pocty Božene Palackovej, ktorá bola taktiež medzi prítomnými, bol vypustený padák spolu s batohom plným šatiek, ktoré boli vyšívané vetami z jej príbehu.
„Slovenské národné povstanie sa nevyhlo rodovým stereotypom a tomu, že v ňom dôležitú úlohu zohrávali aj ženy, na ktorých hrdinské činy sa postupom času zabudlo. Vždy som si kládla otázku, prečo je to tak, a prečo sa na tieto ženy zabudlo. Počas vojny veľmi citlivo vnímali, čo sa odohrávalo v ich okolí a aj to, že postupne strácali svoje práva, ktoré im počas prvej Československej republiky prináležali. Rozhodla som sa, že ženy, ktoré sa aktívne podieľali v SNP vyhľadám, stretnem sa s nimi a vypočujem si ich príbehy. Od marca do októbra 2018 som tak učinila a zistila som, že účasť žien v SNP nadobudla masový charakter. V rámci svojej záverečnej práce som sa rozhodla spracovať projekt Ženy v SNP, a tak vzdať hold týmto zabudnutým hrdinkám. Božena Palacková bola prvá. Dlho som premýšľala, akým spôsobom to urobiť. Rozhodla som sa pre živú akciu na mieste, ktoré je s partizánskou hrdinkou úzko spojené – hydrocentrála v Jasení. Zhodením padáka som pani Palackovej chcela vzdať hold za jej odvahu, ktorú v čase SNP prejavila,“ priblížila bližšie akciu bližšie Erika Mészárosová.
Okrem iného vo svojom príhovore poďakovala Železiarňam Podbrezová za spoluprácu, podporu a možnosť sprístupniť areál hydrocentrály v Jasení verejnosti. Ľudia si tak mohli prezrieť priestory elektrárne a dozvedieť sa o nej niečo viac nielen z filmu „V prúde storočí“, ktorý bol v areáli elektrárne premietaný, ale aj zvnútra, v prítomnosti zamestnancov ŽP a.s. Súčasťou podujatia bol aj odborný výklad historika Jozefa Jambricha, ktorý priblížil priebeh povstania v tejto lokalite.
Po prelete lietadla nasledoval zinscenovaný príbeh priamo pred a v hydrocentrále, ako kedysi partizáni chodili po jedlo, lieky, šatstvo či opravovať prístroje. U strojníkov našli vždy podporu a pomoc. Pomohli im dokonca aj vtedy, keď chceli Nemci zamínovať celú elektráreň. Obsluha elektrárne tomu zabránila jej čiastočným zatopením. Nemci si tak mysleli, že bude vyradená z prevádzky, opak bol však pravdou. Elektráreň sa po vojne opäť dostala do stálej prevádzky a pre potreby Železiarní Podbrezová slúži dodnes. Okrem iného je aj súčasťou ôsmich historických vodných diel, ktoré sa na Jasenskom potoku nachádzajú. Takzvaná Jasenská kaskáda patrí medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky podobného typu na Slovensku.
