Aj keď sa tohtoročná peľová sezóna oficiálne skončila začiatkom novembra, v ovzduší sa ešte stále vyskytuje alergologicky nevýznamné množstvo peľu rozličných rastlín. Viac ako peľu je ešte v ovzduší spór plesní s dominanciou rodov Cladosporium, Alternaria a Epicoccum.
„Väčšina monitorovacích staníc peľovej informačnej služby (PIS) v SR, pracujúcich pod gestorstvom verejného zdravotníctva, ukončila monitoring za rok 2019 k 30. októbru, koordinačné pracovisko pri RÚVZ v Banskej Bystrici pokračuje s monitoringom ešte aj v týchto dňoch,“ konštatovala RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia PIS na Slovensku.
V rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie lekárskej mikrobiológie (Úsek mikrobiológie a biológie životného prostredia) banskobystrického RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí. V rámci špecializácie medzi laboratóriami biológie životného prostredia pri jednotlivých RÚVZ v SR sa ako jediné venuje aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. „Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla k téme RNDr. Lafférsová. Dodala, že v zimnom období trávime viac času vo svojich obydliach, preto sme aj viac vystavovaní inhalačným alergénom vo vnútornom prostredí našich bytov a domov. V bytových priestoroch sú zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2 až 0,4 mm podľa druhu a pohlavia). Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok, z toho prvá trvá asi 30 dní a samička v jej priebehu kladie jedno až dve vajíčka voľne na substrát. V ďalších periódach, ktoré nasledujú po krátkych prestávkach, je počet nakladených vajíčok už malý. Optimálna teplota pre vývoj je 22 až 25 °C, vzdušná vlhkosť 70 až 80 percent, prípadne aj viac.
V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich i sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne.
