Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku budeme pripomínať aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže.
Vašou úlohou bude pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré nám následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana budeme žrebovať jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú cenu generálneho riaditeľa však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. V prípade, že si niektorou odpoveďou nebudete istí, alebo zabudnete poslať odpoveď, budete mať možnosť dvakrát využiť žolíka. Žolíkové kartičky budú náhodne „vložené“ k čitateľskej súťaži v priebehu jej konania.
Všetkým držíme palce a budeme radi, ak nám v priebehu roka budete posielať zaujímavé námety a tipy na príspevky do novín, ktoré úzko súvisia s históriou našej spoločnosti.
Vašou úlohou bude pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré nám následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana budeme žrebovať jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú cenu generálneho riaditeľa však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. V prípade, že si niektorou odpoveďou nebudete istí, alebo zabudnete poslať odpoveď, budete mať možnosť dvakrát využiť žolíka. Žolíkové kartičky budú náhodne „vložené“ k čitateľskej súťaži v priebehu jej konania.
Všetkým držíme palce a budeme radi, ak nám v priebehu roka budete posielať zaujímavé námety a tipy na príspevky do novín, ktoré úzko súvisia s históriou našej spoločnosti.
***
Samotné spracovanie a využívanie kovov zohralo v procese vzniku ľudskej civilizácie dôležitú úlohu. Výroba železa na Slovensku bola dlhé roky v tieni ťažby drahokovového a medenorudného baníctva. Práve tieto banské odvetvia v nemalej miere prispeli k rozvoju železorudného baníctva a hutníctva. Na Slovensku boli najpočetnejšími miestami s výskytom železnej rudy Gemer, Spiš, ale aj Pohronie.
Najstaršie písomné zmienky o výrobe železa na Pohroní uvádzajú bane a hutu s hámrom v okolí Bacúcha (založené okolo roku 1550) a železiarsky hámor v okolí Lopeja. Oba boli v prenájme súkromných osôb, ktoré erárnym podnikom dodávali železo.
V roku 1568 bolo na Pohroní evidovaných jedenásť hút a osem hámrov. Banskými komorami bola však ťažba zámerne obmedzovaná, kvôli šetreniu lesov pre chránené baníctvo a hutníctvo zlata, striebra a medi.
V tých časoch prechádzali bane do vlastníctva feudálneho štátu, tzv. baníckeho eráru. V roku 1580 prevzal erár aj hutu v Hronci. Produkcia železa bola v Hronci zabezpečovaná z nízkošachtových podzemných pecí, tzv. „dúchačiek“, ktoré boli nazývané aj slovenské pece. Ruda bola tavená priamo na kujné železo a na pohon mechov a kladív bola používaná vodná sila.
V priebehu 17. storočia sa hronecká huta stávala postupne základným závodom pre zásobovanie ostatných baní a hút železom vlastnej výroby, preto jej erárna správa venovala najviac pozornosti. Na konci 17. storočia však dosiahli svoj technický vrchol.
Najstaršie písomné zmienky o výrobe železa na Pohroní uvádzajú bane a hutu s hámrom v okolí Bacúcha (založené okolo roku 1550) a železiarsky hámor v okolí Lopeja. Oba boli v prenájme súkromných osôb, ktoré erárnym podnikom dodávali železo.
V roku 1568 bolo na Pohroní evidovaných jedenásť hút a osem hámrov. Banskými komorami bola však ťažba zámerne obmedzovaná, kvôli šetreniu lesov pre chránené baníctvo a hutníctvo zlata, striebra a medi.
V tých časoch prechádzali bane do vlastníctva feudálneho štátu, tzv. baníckeho eráru. V roku 1580 prevzal erár aj hutu v Hronci. Produkcia železa bola v Hronci zabezpečovaná z nízkošachtových podzemných pecí, tzv. „dúchačiek“, ktoré boli nazývané aj slovenské pece. Ruda bola tavená priamo na kujné železo a na pohon mechov a kladív bola používaná vodná sila.
V priebehu 17. storočia sa hronecká huta stávala postupne základným závodom pre zásobovanie ostatných baní a hút železom vlastnej výroby, preto jej erárna správa venovala najviac pozornosti. Na konci 17. storočia však dosiahli svoj technický vrchol.
Kupón č. 2
Súťažná otázka č. 2:
Ako inak boli nazývané nízkošachtové podzemné pece, tzv. dúchačky?
Ako inak boli nazývané nízkošachtové podzemné pece, tzv. dúchačky?
Odpoveď: …………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………..
Meno a priezvisko, os. číslo, prevádzkareň/útvar: ………………………………….
………………………………………………………………………………………………………..
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho čísla.
………………………………………………………………………………………………………..
Meno a priezvisko, os. číslo, prevádzkareň/útvar: ………………………………….
………………………………………………………………………………………………………..
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho čísla.