Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže. Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.
Podbrezovské železiarne už od svojho vzniku predstavovali továrenskú veľkovýrobu, ktorej technológia si vyžadovala náročný prístup. Predbežné plány potrieb kvalifikovaných robotníkov vypracoval ešte pred rokom 1840 M. Raffelsberger. Vedenie priebežne vysielalo jednotlivcov za skúsenosťami do západných a predlitovských krajín a tí potom odovzdávali svoje skúsenosti ďalej. Provizórnym školiacim strediskom sa stala klinčiareň v Hronci a kováčska dielňa v Podbrezovej. Prípravou budúcich odborníkov boli poverení banský radca M. Moschic a J. Lehotský, ktorí požiadali Hornokomornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici o zriadenie učňovskej školy so sídlom v Hronci.
V podbrezovských železiarňach bola prvá škola pre výučbu učňov zriadená už v roku 1869, kedy podľa nariadenia komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici č. 311/1869, závodný kontrolór Július Lehotský začal v júli odborné vyučovanie osemnástich učňov v strojníctve, kreslení a v teoretických predmetoch. V ďalších rokoch pokračovalo školenie učňov pod vedením jedného inžiniera a jedného podúradníka.
V roku 1893 bolo tridsaťosem a v roku 1895 už štyridsaťpäť učňov. Prijatie záujemcov do učebného pomeru bolo podmienené uzatvorením učebnej zmluvy, v ktorej boli stanovené kritéria doby učňovského pomeru, spôsobu ubytovania, stravovania, odievania, mzdy počas učenia a platenia nemocenského poistenia. Vyučovacím jazykom v učňovskej škole bol maďarský jazyk.
Výučným listom, ktorý vydával Priemyselný spolok v Brezne, získal absolvent oprávnenie stať sa pomocníkom tovariša. Na základe Zákona pre vznik verejných učňovských škôl na území Slovenska č.117/884, sa na továrenské prace mohli využívať aj deti od dvanásť rokov veku. Pracujúce deti zaškoľovali formou „technického minima” od roku 1887. V tom čase pracovalo vo valcovni stodvadsaťštyri, v kováčni trinásť, v Piesku a Chvatimechu stotridsaťpäť detí. O štyri roky ich bolo už spolu dvestosedemdesiatsedem.
V osade pri fabrike si budovali vlastné školstvo aj pre deti. Zaslúžil sa o to vtedajší ministerský radca Anton Kerpely. Pod dozorom ministerstva financií bola 1. februára 1884 otvorená škola, hoci vo veľmi skromných podmienkach, len v jednej izbietke obytného domu na západnom konci kolónie Dolný planier, v dome č. 67. V novozaloženej škole sa od prvého ročníka vyučovalo maďarsky. Zapísaných bolo prvých pätnásť žiakov do jednej triedy, vo veku 10 až 14 rokov. Postupne žiaci pribúdali, a tak sa v druhom školskom roku už učili v dvoch miestnostiach.
V školskom roku 1885/86 už táto miestnosť nestačila. Riaditeľ železiarní Wilhelm Wagner požiadal o výstavbu novej školy. V roku 1891 ju prevzal pod svoju pôsobnosť štát. Ministerstvo školstva a národnej osvety zriadilo 14. mája 1923 Štátnu meštiansku školu zmiešanú v osade Podbrezová. Správa štátnej ľudovej školy a meštianskej školy boli zlúčené.
Objekt však nevyhovoval meštianskej škole, preto bola 26. marca 1925 odovzdaná do užívania nová budova meštianskej školy. Bola to akási prípravka pre ďalšie štúdium. Otvorených bolo šesť tried a počet žiakov bol dvestopäťdesiat.
Dvadsiate roky 20. storočia boli poznamenané ťažkým dopadom hospodárskej krízy, čo značne vplývalo aj na ďalší vývoj výchovy dorastu. Výroba v železiarňach bola ohrozená, a tak aj prijímanie učňov bolo pozastavené. Výučba bola obnovená až v roku 1925, v profesiách – strojný zámočník, sústružník, elektromontér, klampiar a kováč.
Priemyselný spolok, ktorý vydával výučné listy, zanikol. Vzniklo Živnostenské spoločenstvo v Brezne, ktoré prevzalo učňovské školstvo a malo oprávnenie vydávať výučné listy. Dňa 1. októbra 1930 do tohto spoločenstva vstúpili aj Štátne železiarne Podbrezová. So vstupom do spoločenstva sa podmienky na usporiadanie učňovských pomerov značne zmenili. Výučba v tom čase trvala tri roky, o rok dlhšie sa učili len elektromontéri, ktorí mali výnimku v dôsledku náročnejších požiadaviek.
Doba výučby mohla byť aj predĺžená, ak učeň nesplnil požiadavky Živnostenského úradu. V roku 1935 sa na budúce povolanie pripravoval dorast v Odbornej škole hutníckej pre učňov živnosti hutnícko-strojníckej Štátnych železiarní a oceliarní v Podbrezovej. Škola sa nachádzala v budove Štátnej meštianskej školy v Podbrezovej. V roku 1937, keď začala strojárska výroba v Piesku, bola vytvorená prvá Závodná učňovská škola v Podbrezovej, so sídlom v Piesku. A tu sa začali písať dejiny organizovanej výučby v Podbrezovej.
Súťažná otázka č. 9:
Kedy sa podbrezovské železiarne zapojili do Živnostenského spoločenstva?
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.
