Rok 2020 ste označili za rok skúšok trpezlivosti, súdržnosti, odolnosti a akcieschopnosti, lojálnosti a oddanosti. Ovplyvnil to komplikovaný štart, poznamenaný závažnou poruchou na šrédrovacej linke?
– Určite áno, a to som ešte netušil, čo nám prinesie nový rok po pár mesačnom rozbehu.
Začiatkom februára sme sa stihli krátko nadýchnuť po dlhej odstávke šrédra. Oprava tohto zariadenia skutočne preverila silu a potenciál ľudských zdrojov našej spoločnosti, a to nielen v samotnom stredisku v Hliníku nad Hronom, ale aj v ostatných prevádzkach, ktoré museli nahradiť značný expedičný výpadok tovaru zo spracovateľského centra.
Závažnosť poruchy na šrédrovacom zariadení potvrdzuje aj fakt, že naša spoločnosť musela po prvýkrát v histórii celoplošne pozastaviť zber a spracovanie starých vozidiel. Kvitujem skutočnosť, že všetci naši zmluvní partneri, pre ktorých plníme povinnosti spracovateľa starých vozidiel, pochopili našu dočasnú indispozíciu a prejavili s nami trpezlivosť a súdržnosť.
A prišiel marec a s ním situácia, s ktorou nikto vo svete nemá žiadne skúsenosti. Ako sa podpísala koronakríza na chod vašej spoločnosti?
– Nebudem sa hrať na nejakého neomylného stratéga a na rovinu poviem, že od samého začiatku koronakrízy sme vo vedení zvolili systém postupných krokov, ktorými sme reagovali na momentálne situácie v spoločnosti. Chvíľami to možno pripadalo chaoticky a bez zmyslu, ale myslím, že obdobne to bolo všade v blízkom, aj ďalekom okolí.
Náš samozrejmý životný komfort bol náhle nabúraný niečím, čo sme doposiaľ nezažili. Niečo neviditeľné dokázalo za pár dní rozhádzať a „preusporiadať“ naše priority. S hrdosťou však môžem povedať, že naši ľudia zvládli prvé dni a týždne pandémie ukážkovo. Bolo to náročné hlavne na psychickú odolnosť našej posádky. Spolupracujeme so stovkami firiem, do drobného výkupu chodia stovky až tisíce zákazníkov, naše autá križujú denne prevažnú časť Slovenska, preto vyrovnať sa s potenciálnou hrozbou nakazenia, znamenalo preukázať nadpriemerný stupeň odvahy a obetavosti.
Hneď na začiatku tohto mimoriadneho obdobia som si uvedomoval, že fungovanie našej spoločnosti bude rozhodujúcim spôsobom ovplyvnené mentálnou silou našich zamestnancov. Predpokladal som, že časť kolektívu zostane radšej doma, predsa len, všetci máme rodiny a blízkych a nie všetci sme dostatočne psychicky odolní voči novým, doteraz nepoznaným druhom stresu a záťaže. Zároveň som veril, že pokiaľ na nás priamo nedoľahnú následky nútenej karantény, náš pracovný kolektív mimoriadnu situáciu zvládne. Nemýlil som sa, čo je povzbudzujúce hlavne pre výhľad do budúcich mesiacov.
Veľmi dôležité je tiež to, že naša spoločnosť nemusela zastaviť svoju činnosť. Mali sme síce na niekoľko dní rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR pozastavený drobný výkup kovových odpadov, ale servis pre priemyselné podniky a ostatné subjekty bežal a beží bez prestávky ďalej. Na trhu je síce badať, že veľa spoločností viac či menej znížilo, až zastavilo produkciu, podstatné pre nás je však to, že máme dostatočne široké portfólio partnerov, vďaka ktorému zatiaľ vieme vzniknuté výpadky nahradiť.
Ovplyvnila súčasná situácia realizáciu významných akcií technického a investičného rozvoja vašej spoločnosti?
– Korona určite vniesla do rozhodovacích procesov o napĺňaní plánov rozvoja značnú mieru zdržanlivosti. My však musíme brať do úvahy naše špecifikum – široké teritoriálne rozmiestnenie s takmer päťdesiatimi prevádzkami. Pokiaľ výraznejšie oddialime normálnu a prirodzenú obmenu technických prostriedkov v jednotlivých strediskách, v budúcnosti sa nám to niekoľkonásobne vráti v podobe znefunkčnenia poskytovania servisných služieb pre našich partnerov.
To neznamená, že nebudeme brať do úvahy aktuálnu situáciu na trhu a nebudeme podľa nej korigovať naše rozhodnutia. Naším zámerom do budúcnosti však nie je plánovanie degresu, a tomu podriadime aj naše operatívne rozhodovanie o obnove a rozvoji majetku našej spoločnosti.
Ako sa vám javia nasledujúce týždne, mesiace?
– Úprimne a bez zahmlievania odpoviem, že neisto a nevyspytateľne. Naša spoločnosť má však obrovskú a nenahraditeľnú skúsenosť z posledných mesiacov – dokázali sme, že vieme fungovať aj v mimoriadnych časoch a bez spoliehania sa na cudzie prostriedky. Potlačili sme prirodzené emócie a odložili sme obavy. Zvládli sme existovanie s obmedzeniami, prispôsobili sme sa a zvykli sme si na núdzový režim.
Nečakám, že ďalšie obdobie zvládneme bez strát. Viem však, že sa môžeme oprieť o ohromnú devízu – naši zamestnanci sa naučili žiť a pracovať s koronou. Nesťažovali sa na neznesiteľné podmienky, na nedostatok hygienických prostriedkov, na nesplniteľnosť prijatých opatrení. Nepripúšťali si možné následky na seba a svojich blízkych a plnili si svoje každodenné pracovné povinnosti. Odolali všetkým zneisťujúcim vplyvom okolia a dokázali potlačiť myšlienky na možnosť vážnejších problémov. Neprestali sme pracovať a snažili sa takto nemyslieť na možné riziká.
No a práve z tohto vychádza moje presvedčenie o istote, o ktorú sa môžeme aj v ďalších časoch oprieť. Sú to naši zamestnanci, ich každodenná práca a prístup k povinnostiam. Postoj, ktorý sme spoločne zaujali, je tá správna cesta, ktorá nemá odbočky a alternatívy.
Zároveň by si mal každý jednotlivec s väčším dôrazom uvedomiť, že obzvlášť v týchto časoch je potrebné svoje osobné záujmy podriadiť kolektívnym potrebám a firemnej disciplíne. V mimoriadnych časoch musia platiť mimoriadne pravidlá a ich nedodržiavanie musí byť riešené s oveľa väčším dôrazom a akcentom.
