Navštívte čarokrásnu tiesňavu ukrytú v Chočských vrchoch

 

Čoraz viac Slovákov zisťuje, že aj naša krajina je nádherná a ponúka množstvo zaujímavostí. Blíži sa leto a vzhľadom na okolnosti, mnohí uvažujú skôr o domácej dovolenke. Veľkým lákadlom je obdiv horských oblastí s atraktívnymi scenériami, kombinovaný s návštevou aquaparkov, či prírodných nádrží. Ponúkame vám tip na turistiku do oblasti, v ktorej blízkosti je aj viac možností kúpania.

Trasa je vhodná pre každého a v každom ročnom období. Foto: O. KleinováČarokrásna tiesňava ukrytá v Chočských vrchoch – Kvačianska dolina, sa nachádza na pomedzí Liptova a Oravy. Touto národnou prírodnou rezerváciou vedie náučný chodník. Trasa je vhodná pre všetky tipy turistov a východiskových bodov je niekoľko.
Z parkoviska, mierne stúpajúc, na vás z ľavej strany hľadí Jánošíkova hlava, skala, na ktorej vidieť podobu očí, nosa a úst. Hovorí sa, že ak prechádzate okolo v daždi, Jánošík plače.

Ďalej prichádzate k priepasti zvanej Kobyliny. Je to sedemdesiat metrová hlbočina, v ktorej možno pozorovať na skalnej strane plesnivce a koryto Kvačianky, ktorá túto dolinu vytvorila. Ďalším vyhliadkovým bodom sú Roháče. Tabuľa náučného chodníka vás poučí, že Kvačianska dolina a jej okolie sú biotopom medveďa hnedého. Naskytne sa vám nádherný výhľad.

Asi po hodine kráčania prídete k drevenej tabuli smerujúcej k odbočke Oblazy, kde môžete odbočiť k mlynom. Je to trochu strmé klesanie, ak poprší, pozor, šmykľavé, ale oplatí sa zísť a naskytne sa vám rozprávkový pohľad. Pri sútoku Borovianky, Hutianky a Ráztočianky, pod skalnatými bralami stoja dva utešené drevené vodné mlyny, Brunčiakovský a Gejdošovský a píla. Je to živá expozícia, stroje pracujú na tradičný vodný pohon. Tieto pamiatky ľudového technického staviteľstva pochádzajú z devätnásteho storočia.

 

Jednou zo zaujímavostí Kvačianskej doliny je Jánošíkova hlava, ktorá dokonca v daždi roní aj slzy. Foto: O. Kleinová

 

Z tejto križovatky možno pokračovať rôznymi smermi. Jednou je Veľké Borové. Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tieňovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte priteká ráztocký potok, tečúci z obce Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s osemmetrovým Ráztockým vodopádom. Na juhozápade sa nad obcou rozprestiera rozsiahla krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia. Cez Veľké Borové, Svorad a Prosiecku dolinu, návrat do Kvačian trvá päť hodín.