Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže. Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.
Oslobodením 21. marca 1945 prešli podbrezovské železiarne do obnovenej Československej republiky. Povereníctvom SNR pre veci verejné, ktoré počas oslobodzovania Slovenska sídlilo v Košiciach, bola na firmu Železiarne Podbrezová účastinná spoločnosť Bratislava, uvalená dočasná správa. Dočasným správcom sa stal Dr. Ing. Vladimír Langer. Znamenalo to, že nad železiarňami prevzal dozor opäť štát a účastinná spoločnosť už nemohla nakladať s majetkom. Dočasná správa podniku riešila odmínovanie železiarní a pobočných závodov, zabezpečovala odstraňovanie vojnových škôd, riešila montáž zničených mostov, stožiarov, oceľových konštrukcií. Postupne boli vytvárané podmienky pre začatie výroby. Hlavnou úlohou, ktorú musela vyriešiť, však bola príprava podkladov pre rokovanie s novými štátnymi orgánmi o zachovaní existencie železiarní a ich ďalšieho rozvoja.
Železiarne v Podbrezovej boli znárodnené a od 1. januára 1946 premenované na Stredoslovenské železiarne, n.p. Podbrezová. Začali postupne rozbiehať výrobu, medzi najdôležitejšie objekty patrila dostavba generátorovej stanice a ďalšie predĺženie žeriavovej dráhy šrotového poľa. Úspešne pokračovalo sťahovanie strojných konfiškátov z českého pohraničia do dielní závodu v Piesku, čo umožnilo zaviesť výrobu drevo a kovoobrábacích strojov. Všetko však komplikovali nepravidelné dodávky surovín, materiálov a palív.
Železiarňam zamietli plánované investície. Bolo im odporúčané vystupňovať výrobu hrubých plechov, ale na zastaraných technologických zariadeniach. Presadiť zásadnú koncepciu rozvoja sa nedarilo. Veľmi sľubne však prebiehala modernizácia a rozširovanie strojárskej výroby.
V Hronci sa začala výstavba novej zlievarne šedej liatiny a oceľoliatiny a v Piesku úspešne napredovala výstavba nových výrobných hál. V strojnom sektore železiarní došlo v roku 1948 k podstatnej zmene a k jeho rozšíreniu.
Veľký finiš zaznamenala v roku 1949 výstavba rozhodujúcich objektov mostárne v Brezne, umožňujúcej začať výrobu stavebných oceľových konštrukcií, mostov a pod. Nový závod Stredoslovenských železiarní v Brezne bol slávnostne uvedený do prevádzky 24. mája 1949. Stredoslovenské železiarne boli v auguste roku 1949 premenované na Švermove železiarne, n.p. Podbrezová.
Je nespornou zásluhou vtedajších Stredoslovenských železiarní, že popri zachraňovaní tradičnej hutníckej výroby rozvíjali aj strojársku výrobu do tej miery, že sa postupne udomácňovala aj na Horehroní, a to v Brezne a v Závadke nad Hronom.
V Hronci vybudovaním modernej zlievarne obnovili staré hutnícke tradície a v závode v Piesku úspešne pripravovali špecializáciu výroby určitých druhov kovoobrábacích strojov. Brezno sa postupne stávala centrom osídlenia pracovníkov rozvíjajúceho sa priemyslu na Horehroní.
Švermove železiarne n.p., ako hutnícko – strojársky podnik, predstavovali koncom roku 1950 významný a dobre prosperujúci podnik na Horehroní a boli príkladom postupnej industrializácie Slovenska. V rámci centralizácie a postupného prechodu k novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva ČSR, došlo 1. januára 1951 k radikálnym zmenám. Pre riadenie národného hospodárstva bolo vytvorených dvanásť rezortných ministerstiev. Zo Švermovych železiarní bola odčlenená strojárska výroba, vznikli nové národné podniky a v Podbrezovej zostali hutnícke prevádzky oceliareň, valcovňa, rúrovňa, obslužné prevádzky a vysokopecný závod v Tisovci. V rámci delimitácie závodu v Piesku stratili železiarne možnosť výučby v hutníckych profesiách, nakoľko podniková učňovská škola, dielne a internát boli začlenené do nového závodu Strojárne Piesok.
Novovybudovaný futbalový štadión na Štiavničke bol v rámci delimitácie začlenený do Strojární Piesok, železiarne stratili aj novopostavené byty v Piesku, aj novovybudovaný spoločenský dom s kinosálou a reštauráciou na Štiavničke. Železiarne ochudobnené o ziskovú finálnu strojársku výrobu sa dostali do veľmi ťažkej situácie. Celú svoju budúcu existenciu v rozvoji výroby a ekonomiky museli riešiť len na báze hutníckej výroby. Nebolo to ľahké, nakoľko všetky výrobné zariadenia boli zastarané, málo výkonné a vyžadovali si veľa manuálnej práce. Výsledkom bola veľká stratovosť hutníckej výroby.
Súťažná otázka č. 13:
Kedy bol otvorený nový závod Stredoslovenských železiarní v Brezne?
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.
