Pani riaditeľka, prezradíte nám na úvod niečo zo svojho súkromia?
– Detstvo som prežila na Horehroní na Filipove, ale už vyše tridsať rokov žijem v Brezne. Mám dve dospelé deti a tri malé vnúčatá, ktoré mi robia veľkú radosť. Stretávame sa na synovej chalupe na Filipove, keďže dcéra sa vydala do Prahy. Baví nás turistika a lyžovanie. Aj tohoročné jarné prázdniny sme strávili spolu na lyžovačke na Táľoch a moje štvorročné vnúčatá sa tu naučili lyžovať a chodiť na vleku. Tu musím pochváliť bezpečnostnú službu v areáli Ski Tále a tiež šoférov skibusov za ich ústretovosť a ochotu.
A z profesijného pohľadu, byť učiteľkou bol váš sen alebo to bolo inak?
– Po skončení gymnázia som si dala prihlášku na zahraničný obchod, kde som sa pre známy „nedostatok miesta“ nedostala. Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici mala voľné miesta v aprobácii matematika – fyzika. Tak som v auguste absolvovala ďalšie prijímacie skúšky s tým, že o rok to skúsim znova na ekonómii. Rok štúdia na tejto fakulte ma presvedčil o tom, že som mala vlastne šťastie. Stretla som tu úžasných ľudí, ako bol profesor Stanislav Ondrejka, v tom čase vedúci katedry fyziky. Od začiatku štúdia nás zasväcovali do učiteľského remesla nielen po teoretickej, ale hlavne praktickej stránke. Takže až na vysokej škole som zistila, že učiteľské povolanie je to, čo chcem v živote robiť. A nikdy som to doteraz neoľutovala.
Pred pedagógmi vyučujúcimi matematiku majú žiaci spravidla rešpekt. Ako je to s vami? Ste na nich prísna?
– K žiakom sa snažím správať ako k rovnocenným partnerom. Prísna výchova založená na uplatňovaní moci je vyčerpávajúca a pritom málo účinná. Má negatívny dopad nielen na plnenie každodenných povinností, ale aj na vzájomný vzťah učiteľa a žiaka. Takisto druhý mantinel – učiteľ, ktorý žiakom neudeľuje povinnosti alebo ich nekontroluje a žiaci si doslova robia, čo chcú, nie je dobrý. Títo učitelia sú najskôr u žiakov obľúbení, ale je tu riziko, že nesplnia svoje základné poslanie, naučiť.
Žiaci sa do značnej miery správajú a učia tak, ako si ich učiteľ myslí, že sa budú správať a učiť. Ak má učiteľ vysoké očakávania od svojich žiakov, verí v ich schopnosti, ich sebavedomie rastie a chcú tieto očakávania učiteľa naplniť. Vo väčšine prípadov sa mi to v mojej praxi naplnilo.
Máte za sebou už dlhoročnú pedagogickú prax. Ako vnímate súčasných žiakov v porovnaní s tými na začiatku vašej pedagogickej dráhy?
„Naša mládež miluje prepych. Nemá správne chovanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom a tyranizujú svojich učiteľov.“ Tento citát starogréckeho filozofa Sokrata, ktorý žil v 5. storočí p.n.l., mi príde na rozum vždy, keď sa zvrtne reč na dnešnú „hroznú“ mládež. Mladí ľudia vždy boli, sú a budú mladými ľuďmi. Sú odvážni, veselí, plní ideálov, inokedy nerozhodní, nesmelí, občas nezodpovední alebo príliš zodpovední a často možno až príliš sebavedomí. Ale to všetko patrí k životu mladého človeka. A či sú dnes žiaci iní, ako na začiatku mojej pedagogickej dráhy? Nie. Len doba je iná a na mladých ľudí číha oveľa viac nástrah ako pred rokmi. Takže si pomôžem ešte jedným citátom Pabla Picassa: „Dnešná mládež je hrozná. Ale najhoršie je, že už k nej nepatríme.“
Hoci ste riaditeľkou súkromnej školy, ktorej podmienky prevyšujú pomery v štátnych školách, nemáte občas aj vy pocit, trebárs v kontakte s rodičmi, ktorí často neobjektívne posudzujú konanie svojich detí, že postavenie učiteľa je z celospoločenského hľadiska niekde inde, ako pred rokmi?
– Vzťah učiteľa a rodiča sa v priebehu času až tak výrazne nezmenil. Veď aj matka z kultovej českej komédie „Marečku, podejte mi pero!“ chodila vybavovať známky pre svojho syna. Tak ako vtedy, aj dnes sa nájdu rodičia, ktorí vidia svoje deti cez ružové okuliare. Ale to je úplne prirodzené. Každého rodiča, ktorý zverí do opatery školy svoje dieťa zaujíma, či v škole dostane to, čo mu bolo sľúbené v čase jeho prijímania do školy. Dôležité sú pre neho nielen výstupy školy, akými sú vysvedčenia, ale tiež procesy, ktoré na ceste k získanému vzdelaniu prebiehajú. V škole sa učí, no v tesnej súvislosti s vlastným procesom učenia sa budujú mocenské vzťahy, vyrušuje sa, hnevá sa, donáša sa, teda sa odohráva mnoho sociálnych činností. Samozrejme to prináša aj rad problémových situácií. Čo sa zmenilo, je rola učiteľa. V dôsledku zmien funkcií a kultúry školy sa zvyšujú nároky na jeho činnosť v triede a v škole. Od učiteľov sa očakáva, že budú nielen vyučovať, ale že budú vychovávateľmi, projektovými manažérmi, inovátormi a že budú prijímať ďalšie organizačné, servisné a iné funkcie v škole.
Zadosťučinením pre pedagóga však je, keď sa objaví žiak po rokoch a poďakuje za všetko, čo mu škola dala. Nesporne ste zažili takéto situácie už aj vy. Aký je to pocit?
-Je to pekný pocit. Stačí aj počuť: „Dobrý deň pani učiteľka. Ako sa máte? Prídeme vás pozrieť do školy.“ Najviac ma teší, keď bývalý žiak príde na prijímacie pohovory so svojím synom a spomína na spolužiakov, učiteľov a hlavne na školu s tým, že je to jeho škola a chce, aby to bola škola aj jeho syna. Najbližší mi však boli žiaci, ktorým som bola triednou učiteľkou. S tými sa pravidelne stretávam na pomaturitných stretnutiach. Mnohí z nich robia v železiarňach. Posledných volali „zingorčatá“. Tak ich touto cestou pozdravujem. Naposledy ma dojali vlaňajší prváci, ktorých som učila matematiku. Na konci školského roka prišli s obrovskou kyticou kvetov a poďakovali. Toto všetko je pre mňa obrovský zdroj energie a zadosťučinenia.
Patrili ste do tímu zakladateľov SG ŽP. Od vzniku ste boli zástupkyňou riaditeľky pre túto školu, a tak je pochopiteľné, že jej chod máte v malíčku. Aj napriek tomu ste prevzali žezlo riaditeľky určite s istými predstavami. Čo by ste chceli zmeniť, vylepšiť, prípadne, čo vás najviac trápi?
-Prioritou pre nás je zlepšiť uplatniteľnosť absolventov, hlavne ich profilovaním na informatiku a techniku, aby sa po skončení vysokej školy vracali naspäť do regiónu a našli v ňom uplatnenie. S ohľadom na neustále sa zvyšujúci záujem praxe o odborníkov s technickou orientáciou chceme rozšíriť zameranie školy a ponúknuť žiakom základných škôl novú profiláciu: „gymnázium – technika“. Danú profiláciu chceme zaradiť do plánu výkonov pre školský rok 2018/19. Máme na to všetky predpoklady – nové moderne zariadené odborné učebne CNC, mechatroniky a automatizačnej elektrotechniky, odborne zdatných vyučujúcich zo SSOŠH ŽP pre technické predmety, výbornú spoluprácu so zriaďovateľom a so ŽP Informatika s.r.o.
Ak má učiteľ vysoké očakávania od svojich žiakov, verí v ich schopnosti, ich sebavedomie rastie a chcú tieto očakávania učiteľa naplniť.
Chceme tiež zvýšiť cudzojazyčné komunikačné spôsobilosti žiakov a učiteľov a aktivity v oblasti európskej spolupráce. V súčinnosti s oddelením riadenia projektov ŽP pripravujeme projekty Erasmus+. Je to program EÚ pre medzinárodné partnerstvá škôl, podporované a financované v nadnárodných projektoch. Aby škola získala takýto grant, musí zabojovať a podrobne vypracovať prihlášku do schvaľovacieho výberového konania. Už v minulom roku si tri naše učiteľky vymenili miesto za katedrou za miesto v školskej lavici a zúčastnili sa kurzov v Anglicku a Lotyšsku. V tomto roku podávame prihlášky nielen do programu pre vzdelávanie jednotlivcov, ale aj do programu KA2. Ide o vytvorenie partnerstiev medzi školami v Európe, s cieľom zapojiť do programu aj žiakov.
K ďalším úlohám patrí zlepšenie výsledkov školy v externej časti maturitných skúšok, v celoštátnych súťažiach a projektoch, ale aj neustála modernizácia procesu výchovy a vzdelávania, zavádzanie inovatívnych metód a foriem edukácie, či inovácia fondu didaktických pomôcok.
A čo ma trápi? Stav, v akom sa nachádza súčasné školstvo. Školská reforma prebieha už od roku 2008 a pritom sa výsledky slovenských detí v štúdii PISA neustále zhoršujú.
Neprihliada sa na to, že každý žiak potrebuje osobitný prístup a čas, aby učivu porozumel. Ak je slabší, nestíha výučbu sledovať, a ak je šikovnejší ako ostatní, tak sa nudí. Učitelia nemajú čas venovať sa tým slabším a talentovaným. Ak žiaci učivo nezvládajú, musíme ich doučovať. Nádejou má byť Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý ohlásil minister školstva. Ciele sú nastavené dobre, ale uvidíme, aké budú konkrétne opatrenia, a či sa ich podarí presadiť.
