Zdroj: Tradície slovenských sviatkov
Veľká noc je považovaná za najväčší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Zároveň je Veľká noc aj sviatkom príchodu jari.
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy prišiel Ježiš Kristus do Jeruzalema. A prečo je názov odvodený od kvetov? Ľud nadšene vítal Ježiša palmovými ratolesťami, na Slovensku v podobe vŕbových prútikov, bahniatok. V katolíckych kostoloch ich v Kvetnú nedeľu kňazi svätili a podľa ľudovej tradície tak halúzky nadobudli veľkú moc. Bahniatka potom ochránili dom a jeho obyvateľov od chorôb, ale aj pred zásahom blesku, požiarom a inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde chytili Ježiša Krista. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh dvanástim mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro – olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi štyridsať štátov ako sviatok pracovného pokoja.
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Je to najstarší a najväčší sviatok liturgického roka, ktorý sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu.
