Z histórie Podbrezovej je zrejmé, že prvá bola osada a tá sa rodila súbežne s budovaním fabriky. V druhej polovici devätnásteho storočia do Podbrezovej prichádzali za prácou robotníci zo širokého a ďalekého okolia. Mnohí denno-denne dochádzali, ale veľa ich chodilo na týždňovky. Robotníci bývali v šalandách, majstrom a predákom s rodinami stavali domky a k dispozícii boli aj byty pre úradníkov.
Život v šalandách, kde bývalo okolo päťsto robotníkov, ktorí tu žili bez rodín, bol skromný. Mali tam podmienky na uspokojenie základných potrieb, mohli si uvariť, vodu si nosili vo vedrách zvonku, ale s osobnou hygienou to bolo zložitejšie. V roku 1900 preto vedenie fabriky rozhodlo, že pre svojich zamestnancov postaví tzv. „závodný kúpeľ“. O rok nato budova s týmto označením vyrástla na Kolkárni pod cestou a onedlho boli oproti vybudované aj tenisové kurty (1909 – pozn. redakcie).
Vedenie fabriky formou vyhlášky vydalo kúpeľné pravidlá, na základe ktorých navštevovali záujemcovia závodný kúpeľ podľa stanoveného harmonogramu. Otváracie hodiny boli prispôsobené záujmu a do kúpeľov chodili separátne robotníci, potom ich manželky a deti, úradníci a ich manželky a deti. „Závodný kúpeľ“ bol prístupný aj ostatnej verejnosti, ale za vyšší poplatok. Poplatok za kúpanie bol diferencovaný, robotníci mali nižší poplatok ako úradníci. Vstupenky do kúpeľov vydávali na hlavnej bráne.
Ľudia nemali kúpeľne a tak boli služby „závodného kúpeľa“ spočiatku veľmi žiadané. Postupne záujem chabol a následne opäť vzrastal. A tak sa to striedalo. V roku 1938 prešiel kúpeľný dom rekonštrukciou, čo opäť zdvihlo záujem a kúpele sa tešili veľkej návštevnosti. No postupne osada vďaka prosperujúcej fabrike dosahovala čoraz vyššiu úroveň vybavenosti, až získala štatút obce. Občianska vybavenosť Podbrezovej značne prevyšovala úroveň dedín regiónu. Aj kúpeľne sa postupne stali samozrejmou súčasťou vybavenia bytov v takmer každej domácnosti.
Poslanie závodného kúpeľa tým stratilo opodstatnenie. Zhruba v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli kúpele definitívne zatvorené. Budova ešte poslúžila chvíľku ako sklad pre potreby železiarní. Ako sa rozširovala fabrika a pribúdali nové budovy, z pôvodnej osady odbúdali schátralé stavby. Za obeť budúcej výstavbe padla aj táto budova. Rozhodnutie znelo, na tomto mieste vyrastie kolkáreň. Keď postavili základy, výstavba zastala. Nová kolkáreň vyrástla pod rúškom sociálnych zariadení učňovského strediska.
