Hlavným kultúrno-umeleckým ťahákom letnej sezóny na hrade Ľupča je autorská výstava reštaurátora a maliara Štefana Kocku, ktorá je inštalovaná do konca septembra 2021. Výstava pod názvom „Zrodené z ohňa“, bola otvorená slávnostnou vernisážou v priestoroch Gizelinho domu, za prítomnosti viacerých významných osobností verejného a kultúrneho života regiónu. Účasť na zaujímavom podujatí si nenechali ujsť ani predstavitelia ŽP a.s. – personálna riaditeľka Ing. Mária Niklová a manželka generálneho riaditeľa Ing. Mária Sotáková, ktorým hostia v rámci úvodného príhovoru vernisáže symbolicky potleskom vzdali hold k systematickej záchrane hradu, ktorú železiarne na hrade Ľupča realizujú už pomaly dve dekády.
S reštaurátorskou prácou Štefana Kocku sa môžete stretnúť na viacerých hradoch, múzeách, a pamiatkach na Slovensku, pretože pán Kocka, ako absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, sa venuje reštaurovaniu malieb, kresieb, umeleckých diel na papieri, pergamene, dokumentov a knižných väzieb. Jeho prácu môžete napríklad nájsť v Betliari, kde zreštauroval jednu z najväčších máp Viedne (jej veľkosť je približne 15 štvorcových metrov) a ďalšie zaujímavé umelecké predmety, ako napríklad súbor orientálnych – japonských diel, ktoré boli zachránené vďaka reštaurátorskej práci Štefana Kocku. Najväčší ohlas u odbornej, ale aj laickej verejnosti, vyvolal prácou na reštaurovaní Mortuárií zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Mortuária – erby, používané pri smútočných obradoch, pochádzali z rôznych časových období, sú zhotovené rôznymi autormi, čiže aj technikami a dokonca aj na rôznych materiáloch, ako hodváb, papier a textil. Celý náročný proces reštaurovania preukázal výnimočné kvality reštaurátora Kocku, za čo mu bola aj udelená významná Cena prof. Karla Veselého. Cien v jeho v pracovnom živote bolo nespočetné množstvo, ale spomenieme ešte aspoň „Bielu kocku“, ktorú udelila Rada galérií Slovenska po prvýkrát vo svojej histórii. Nateraz poslednú cenu, ktorú získal bola cena „Fra Angelico“, udelená z rúk Konferencie biskupov Slovenska, za rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Cena má súvis aj s jeho nedávnou autorskou aktivitou, ktorou bola výstava obrazov z cyklu Misionári, ktoré prezentoval na hrade Modrý Kameň.
Pri otvorení výstavy s názvom „Zrodené z ohňa“ sa znova stretávame s inštaláciou v hrade, v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky, ktoré jej dávajú vyšší stupeň prezentácie. Obrazy, ktoré nám autor predstavil, nie sú zrodené len z ohňa, ale aj zo železa a ťažkej práce ľudí. Práca, ktorá možno nie je bežne viditeľná našim očiam alebo dokonca sa pomaly vytráca z našich životov. Je to ťažká práca v kováčskych dielňach pri podkúvaní koňov alebo v priemyselných podnikoch v Podbrezovej a Hronci pri peci, tavbe, odpichu a odlievaní.
Štefan Kocka, zároveň aj ako bývalý riaditeľ Galérie Dominika Skuteckého, vzdáva touto výstavou poctu velikánovi slovenského výtvarného umenia: „Jeho majstrovské diela majú mnoho podôb a nenápadnou skupinou sú práce, zachytávajúce pracovníkov v hutách, ktoré ma oslovili už dávnejšie. Prácu kotlárov, kováčov, odlievačov a ďalších pracujúcich so železom, stvárnil Dominik Skutecký v dielach skrz farebnosť ohňa, jeho rôznorodých odleskov, harmónie svetla a luminiscencie.“
Inšpiráciou pre autora výstavy bolo, že v súčasnosti už mnohé remeslá zanikli a nahradili ich iné, modernejšie postupy pri spracovaní kovov. Svojou poctou majstrovi Skuteckému vám chce priblížiť svoj pohľad na tento svet, s trochou nostalgie, ale s novým súčasným výtvarným pohľadom na krásu – z ohňa zrodenú.
„Rôznorodosť pohľadu a priestoru pre vytvorenie diel som čerpal zo Železiarní Podbrezová a.s., kde mi vstup do výrobných priestorov umožnil jej generálny riaditeľ Ing. Vladimír Soták, za čo mu ďakujem. Bez tejto možnosti by som si nevedel predstaviť prácu so železom, nemal by som toľko zážitkov a hlavne takú dôležitú inšpiráciu. Iný pohľad na spracovanie železa mi ponúkol riaditeľ ZLH Plus, a.s. Ing. Roman Červeň, ktorý mi otvoril prístup do hút, za čo mu patrí poďakovanie za prejavenú dôveru.
Neodmysliteľnou súčasťou práce so železom sú kováči. Práve v kováčskych dielňach sa ešte dá nájsť kus pozastaveného času a prepojiť tak pôvodný spôsob práce s mojím súčasným maliarskym stvárnením. Pri tejto príležitosti ďakujem aj kováčom, ktorí mi umožnili nazrieť do ich sveta a nostalgicky sa preniesť o niekoľko desaťročí naspäť. Patria medzi nich umelecký kováč Dodo Uhrecký z Hrochote a umelecký kováč Igor Radič z Klenova.“
Na záver možno dodať, že prezentované diela na hrade Ľupča majú aj výrazný dokumentačný rozsah, ako to bolo aj pri Skuteckého dokumentovaní Medeného Hámra v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti tieto obrazy predstavujú ojedinelý a nenahraditeľný obrazový prameň k histórii tohto priemyselného podniku.
