Vodné elektrárne majú na Slovensku dlhú tradíciu a z pohľadu energetického priemyslu sú jeho dôležitou súčasťou. Ich význam oceňujeme aj v Železiarňach Podbrezová. Už celé desaťročia zásobujú náš závod a produkujú desatinu energie potrebnej na chod zariadení vo fabrike.
Vodné elektrárne vznikli ako alternatíva voči drevu, ktoré bolo primárnou surovinou na výrobu energie. Stavitelia si uvedomili, že je na škodu nevyužiť vodné toky v okolí, a preto začali s budovaním jedinečných stavieb s dokonale skonštruovanými technickými zariadeniami. Malé vodné elektrárne boli v okolí Podbrezovej stavané už od roku 1903. Prvá z nich bola do prevádzky uvedená v lokalite Piesok. V súčasnosti prevádzkujeme päť vodných elektrární. Ako hovoria energetici zo železiarní, ide o tri hydrocentrály a dve malé vodné elektrárne.
„Vodná energia je energia z kolobehu prírody a prirodzene pracuje s vodným potenciálom. V dnešnej dobe sú ale viac preferované fotovoltické zdroje. Využívajú špeciálne materiály a tie po dobe životnosti musíme zlikvidovať, čím vznikajú nebezpečné odpady. Mnohí si tento fakt neuvedomujú,“ upozornil Ing. Jozef Čerňan, vedúci prevádzkarne energetika v Železiarňach Podbrezová.
Okrem fotovoltiky je v súčasnosti trendom aj energia z biomasy. „To sú naše lesy, ktoré sa takýmto spôsobom likvidujú. Na výrobu energie je potrebné vyťažiť drevo. Následne však obnova lesa nezodpovedá spotrebe drevnej hmoty,“ pokračoval, pričom upozornil ešte na jeden významný problém, ktorý mnohí neberú na zreteľ. „Les likviduje oxid uhličitý (CO2), čiže sám je jeho spotrebiteľom. Na druhej strane, pri výrobe a spaľovaní CO2 produkujeme, čo je kontraproduktívne. Vodná energia je v tomto smere absolútne čistá, žiaden oxid uhličitý sa s ňou nespája.“
Z uvedeného vyplýva, že vodná energia je mimoriadne šetrná k životnému prostrediu a v porovnaní s inými elektrárňami je jej dopad na prírodu podstatne menší. Vedúci prevádzkarne sa pristavil aj pri ďalšom zdroji – pri veternej elektrárni.
„Vietor v zásade problém nepredstavuje. Musíme sa ale pozrieť pri ich výstavbe na krajinotvorbu, na ochranu prírody, vtáctvo, či v neposlednom rade na šírenie hluku. To všetko sú negatíva, ktoré pri vodnej elektrárni neexistujú. Neviem teda, či sú spomínané aspekty dostatočne zohľadnené pri rozhodovaní, ktorú energiu chceme v budúcnosti preferovať.“
Fungujú desaťročia
Malé vodné elektrárne majú význam nielen kvôli účelu, na ktorý boli vybudované, ale aj z historického hľadiska. Ide o vzácne stavby, často realizované v náročnom prostredí. Kanály sú totiž stavané v ťažkom teréne. Mozole našich starých otcov sú mementom a pripomínajú nám ich ťažkú prácu. Ako je možné, že význam elektrární oceňujeme aj dnes, v dobe moderných technológií?
„Keď ich ľudia stavali, dobre poznali materiály, ktoré mali k dispozícii. Používali také, s ktorými vedeli pracovať. Telesá a turbíny sú z ocele. Ďalšie komponenty boli buď kované, prípadne drevené a kožené, čiže išlo o prírodné materiály. Zariadenia sú konštruované jednoducho, aby ich bolo možné na mieste rozobrať a poškodenú alebo opotrebovanú časť opraviť,“ vysvetlil odborník. Zároveň narážal na fakt, že v minulosti neexistovali fabriky, kde by produkovali náhradné diely. V minulosti ľudia udržiavali dobrý stav zariadení, údržba bola na vysokej úrovni, preto fungujú až do dnešného dňa. V súčasnosti sú komponenty nahrádzané modernými materiálmi.
„Výrobcovia deklarujú lepšie vlastnosti. Môj osobný názor je taký, že to nie je celkom tak. Lebo ľudia, ktorí majú dané materiály použiť, nie vždy zohľadnia všetky podmienky a parametre, z ktorých je daný komponent vyrobený. Budem aj konkrétny. Expandovaný uhlík je vhodný na určitý druh materiálov. Ak ho použijeme nevhodne, tak sa stane „brúsivom“ a daný diel opotrebuje, namiesto toho, aby tesnil. Naše malé vodné elektrárne nie sú konštruované, aby sa všetko dalo nahradiť novými komponentmi,“ pokračoval ďalej J. Čerňan.
Závislosť od vody
Vodné elektrárne sú vysoko závislé od vody. Pokiaľ je jej v prírode dostatok, fungujú bez problémov. Musia ale často zápasiť s dvoma extrémami. Nadmerné sucho alebo prívalové dažde. „Máme skúsenosti s oboma javmi. Zažili sme povodne, keď sa zdvihli hladiny potokov a riek. Poznáme ale aj situácie, keď je veľmi teplo, málo dažďa, vody je nedostatok a prietoky sú minimálne. Už sa stalo, že sme pre nedostatok vody museli odstaviť elektráreň v Piesku,“ zalistoval v pamäti J. Čerňan. Poukázal na meniace sa prostredie a výdatnosť zrážok. Kým v minulosti boli rovnomerné, dnes sa stretávame s výkyvmi.
„Nemožno povedať, že vody je menej. Štatisticky vyrobíme rovnaké množstvo energie. Výdatnosť je teda rovnaká, ale bojujeme so spomínanými extrémami,“ povedal.
Keď je veľa vody, elektrárne ju nedokážu všetku premeniť na energiu. Voda cez hate a prepadové hrany stečie dole tokom. Elektráreň využije len toľko, koľko pretečie vodnými privádzačmi. Zaujímavá situácia nastáva počas zimy. „Veľa vody sa míňa na zasnežovanie. Strediská odoberajú tú istú vodu, ktorá tečie do našich elektrární a premenia ju na sneh. Voda v zime zostáva na kopci, ale na jar sa topí a výrazne sa zvýši vodný tok, ktorý nám uniká a my vyrobíme menej elektrickej energie,“ pristavil sa pri probléme a dodal: „Musíme taktiež rešpektovať podmienky stanovené životným prostredím. Je potrebné zachovať minimálne prietoky. Zjednodušene povedané, nemôžeme odobrať toľko vody, koľko chceme. Musíme dbať na život v toku a chrániť faunu a flóru.“
Množstvo odpadu
Vodné elektrárne fungujú dlho, ale stále bojujú s viacerými nešvármi. Okrem spomínaných extrémov vo výkyvoch počasia, či polemikou zo strany úradov na ich prevádzkovanie, je to aj ľudský faktor. Najmä odpad, ktorý vodný tok zoberie so sebou. „Na Hrone je to čistá katastrofa. Ani nejdem hovoriť, koľko plastu v ňom pláva. Neustále apelujeme na starostov obcí, aby vodné toky prechádzali a vyzývali ľudí na likvidáciu odpadu v kontajneroch. Niekde je odozva dobrá, inde pokrivkáva. Ale keby sme nič neurobili, všetok odpad skončí v našich elektrárňach,“ priznal J. Čerňan.
Nie je to však len o plastoch a neporiadku v našich riekach. Malým elektrárňam škodí aj na prvý pohľad neškodný odpad. „Voda, ktorá k nám priteká, berie všetko, čo je na brehoch. Majitelia pozemkov chcú mať krásny dvor, ale pokosenú trávu hodia do potoka. Následne príde búrka, trávu zoberie a naplaví ju do našich elektrární. Preto musíme zbaviť vodu všetkých nečistôt. Obmedzuje nás to, lebo ak sa zanesú zariadenia, voda nejde do elektrární, ale dole potokom. Po búrkach musíme často zabezpečiť nárazové čistenie od naplavenín. Je neúnosné, aby bol v každej pracovnej zmene nachystaný človek, ktorý bude permanentne čistiť dané zariadenia,“ upozornil.
Výroba elektrickej energie prostredníctvom vody je stále veľmi výhodná nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z ekologického. Voda tu bola od nepamäti a aj bude.
„Myslím si, že sa vodným elektrárňam nedostáva náležité uznanie a ani tým, ktorí ich budujú a prevádzkujú. Naše vodné elektrárne navyše neobmedzujú vodné toky, čiže nebudujeme žiadne veľké kaskády. Samozrejme, aj malé elektrárne môžu mať negatívny dopad na životné prostredie. Ale iba ak sú zle vybudované. To ale nie je náš prípad. Rešpektujeme všetky podmienky pre zachovanie života vo vode. Naše vodné elektrárne fungujú bez využitia cudzích sietí, čo je ďalšie plus,“ povedal J. Čerňan a na záver dodal: „Tak, ako bude kolobeh vody v prírode fungovať, budú fungovať aj vodné elektrárne. Pokiaľ, samozrejme, vydrží zariadenie a bude mu venovaná patričná pozornosť.“
V ďalších vydaniach nášho dvojtýždenníka si jednotlivé vodné elektrárne predstavíme bližšie.
