Tohtoročný štafetový beh Od Tatier k Dunaju, so štartom v Jasnej a cieľom v Bratislave, sa uskutočnil v dňoch 14. a 15. augusta. Úspešne ho zvládli aj naši spolupracovníci Martina Jarganová, Henrich Jargan, Alena Ťažká a manželka zamestnanca Ľubica Kureková. V tíme s názvom Výťahári bežali aj s českými kolegami nášho obchodného partnera VÚHŽ a.s.
Celková dĺžka trate z Jasnej do Bratislavy predstavuje 345 kilometrov. Väčšina tímov má dvanásť členov, ktorí spolu bežia 36 úsekov. Jednotlivé etapy sú rozdelené rovnomerne medzi všetkých bežcov, čo znamená, že v priebehu jedného dňa musí každý člen tímu bežať trikrát. Našich spolupracovníkov sme sa opýtali, či sa už tohto behu zúčastnili, ako prebiehala príprava na preteky, či sa im bežalo lepšie cez deň alebo v noci, ako vyzerala regenerácia medzi jednotlivými úsekmi, aký bol priebeh pretekov a či sa počas behu vyskytli nejaké problémy. Na záver sme chceli vedieť, ako je tím spokojný s dosiahnutým výsledkom a či sa jeho členovia plánujú zúčastniť pretekov aj v nasledujúcich ročníkoch.
Ing. Martina Jarganová z odboru zásobovania sa štafetového behu Od Tatier k Dunaju zúčastnila už štvrtýkrát a v tíme Výťahári je druhý rok po sebe. „Túto akciu mám veľmi rada, lebo vďaka nej som spoznala mnoho ľudí z rôznych kútov Slovenska aj Čiech. Nie je to len o behu, rivalita ide bokom. Vládne tu vynikajúca atmosféra a spolupatričnosť, tímy veľakrát na trati pomôžu aj cudziemu bežcovi. Musíme riešiť nečakané situácie, rýchlo sa rozhodovať, ale väčšinou sa dobre bavíme a povzbudzujeme. Určite by to bolo fajn aj ako teambuilding pre športovo naladených kolegov. Možno by sme mohli v budúcnosti vytvoriť ŽP tím,“ zamyslela sa.
Bežkyňa, ktorá pracuje ako ekonómka v odbore zásobovania, beháva pravidelne, no na preteky sa špeciálne nepripravovala. Vyberala si ale tréningy do kopca, pretože jedna z jej pretekových etáp mala najväčšie prevýšenie zo všetkých trás, a to cez 500 metrov.
„Určite sa najlepšie beží v noci, aj napriek troche adrenalínu, strachu z tmy a neznáma, keďže sa väčšinou pohybujete v úplnej tme, len za svetla čelovky. Ale za tie roky som sa naučila, že kým vidím nejaké blikajúce svetielko predo mnou, respektíve za mnou (pozn. bežec v diaľke), môžem byť v pohode,“ povedala M. Jarganová. Podľa nej je veľmi dôležitý pitný režim pred aj po dobehnutí a je potrebné využiť každú možnosť na odpočinok. Dôležité je tiež udržiavať dobrú náladu v aute.
Na záver skonštatovala: „Tento rok som si nemohla tak užiť preteky pre zranené koleno, ale som šťastná, že som zabojovala a aj napriek tomu dokončila všetky tri plánované úseky. Napriek rôznym zraneniam členov tímu sme dobehli za 31 hodín, 42 minút a 3 sekundy. Myslím si, že môžeme byť spokojní. Prišli sme do cieľa a to je hlavné. Samozrejme, nabudúce musí byť lepšie. Určite by som sa ešte veľmi rada zúčastnila týchto štafetových pretekov. Sú to krásne a nezabudnuteľné zážitky nielen o behu.“
Henrich Jargan z odboru expedície a obchodnej administratívy štartoval na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju prvýkrát a veľmi rád sa ho v budúcnosti opäť zúčastní. Prezradil nám, ako sa na netradičné a náročné preteky pripravoval. „Asi mesiac pred štartom som behal podobné úseky, aké ma čakali na pretekoch. Snažil som sa nabehať približne rovnaké kilometre či prevýšenie. Taktiež som trénoval na priamom slnku, aby som bol pripravený na záťaž. Samozrejme, nezabúdal som na pitný režim a veľa vitamínov.“
Rovnako ako manželke Martine, aj jemu sa bežalo lepšie v noci, keď nebolo až také teplo a takisto premávka bola menej hustá ako počas dňa. Po každom dobehnutí sa snažil doplniť magnézium, tekutiny a dať si aspoň ľahšie jedlo. „Spať sa veľmi nedá, keďže je potrebný neustály presun autom na odovzdávky,“ ozrejmil H. Jargan.
Počas tohto ročníka bolo na trati miestami extrémne teplo, čo nám potvrdil aj náš spolupracovník. Bežci sa nevyhli ani iným nepríjemnostiam. „Napriek nejakým zraneniam a rozbitým kolenám šiel každý na maximum. Prišli sme 4 hodiny a 20 minút pred limitom (náš čas – 31:42:03). Skončili sme na 76. mieste v kategórii zo 124 štafiet, ktoré preteky dokončili. Za mňa určite veľká spokojnosť.“
Alena Ťažká z odboru riadenia a zabezpečenia kvality sa na štafetové preteky Od Tatier k Dunaju vracia s veľkou radosťou. Prečo? „Je to preto, že sme super tím a vždy je to víkend s vynikajúcou atmosférou a kopou bežeckých zážitkov. Tento rok som sa veľmi nestihla pripravovať, ale keď mi vyšiel čas, aspoň dva až trikrát do týždňa som sa snažila potrénovať desať kilometrov a viac.“
Aj jej sa bežalo lepšie v noci, pretože klíma je vtedy príjemnejšia. Počas dňa sa ručička teplomera dostala až na neznesiteľných 34 stupňov, čo nebolo pre bežcov vôbec jednoduché. Takisto s oddychom medzi úsekmi to športovci nemali ľahké.
„Na regeneráciu nie je veľmi čas, ale aspoň trochu si skúšame vymasírovať nohy masážnymi krémami. Keď stíhame, snažíme sa niekde cestou vystrieť nohy na karimatke,“ povedala A. Ťažká.
Priebeh pretekov aj celkový výsledok vnímala výborne: „Sme už zohratý tím, môžeme sa na seba spoľahnúť, takže žiadne problémy neboli. Všetci sme spokojní s výsledkom. V prvom rade si vždy ideme užiť atmosféru celej súťaže a dobrú náladu. Pre nás je dôležité preteky odbehnúť v zdraví a bez zranení. Určite by som sa chcela zúčastniť tohto podujatia aj v budúcnosti. Uvidíme, či mi to zdravie dovolí.“
