(Zdroj: VVC)
V decembri 2015 svetoví lídri, v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, sformulovali ambiciózne ciele v boji proti globálnemu otepľovaniu. Parížsku dohodu ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie (EÚ), vrátane Slovenska.
V nadväznosti na Parížsku dohodu schválila v roku 2019 Európska rada cieľ, ktorým je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Cieľ sa stal súčasťou iniciatívy Európskej komisie, tzv. Green Deal. V rámci iniciatívy zároveň stanovili i čiastkový plán, týkajúci sa redukcie skleníkových plynov. V porovnaní s rokom 1990 by do roku 2030 malo ísť o pokles vo výške 55 percent, pričom Európsky parlament presadzuje redukciu skleníkových plynov až na úrovni 60 percent.
Za najvýznamnejší skleníkový plyn prispievajúci ku globálnemu otepľovaniu sa považuje oxid uhličitý (CO2), ktorý je dominantným v EÚ a aj na Slovensku.
Za viac ako štyri pätiny vzniknutých emisií je v EÚ zodpovedná energetika. Priemyselná činnosť prispieva k celkovým emisiám necelými ôsmimi percentami. Na Slovensku vyprodukuje priemysel približne 22 percent skleníkových plynov.
Železiarne Podbrezová a.s. (ŽP) sa z pohľadu množstva vyprodukovaných emisií skleníkových plynov spomedzi 113 spoločností zapojených do obchodovania s emisiami zaradili v roku 2019 na tridsiate miesto. K celkovému množstvu prispeli 0,45 percentami.
Aj keď ŽP nie sú najväčším producentom emisií CO2 na Slovensku, uvedomujú si dôležitosť klimatickej výzvy. Pri jej napĺňaní od roku 1990 realizovali niekoľko technologických zmien, čím významne prispeli k zníženiu svojej uhlíkovej stopy.
V súvislosti s oxidom uhličitým realizovala spoločnosť viacero krokov, ktorými už v 90. rokoch minulého storočia prispela k redukcii uhlíkovej stopy a k zlepšeniu kvality životného prostredia regiónu Horehronia. Za najdôležitejší posun, ktorý významne znížil emisie, možno považovať výstavbu novej elektrooceliarne v rokoch 1990 – 1993. V rámci výstavby bola do prevádzky uvedená 60-tonová vysokovýkonná EOP, ktorá nahradila dve menšie elektrické oblúkové pece a tri Siemens-Martinské pece. Tie ako zdroj paliva využívali ťažký vykurovací olej. Nová elektrooceliareň zabezpečila zníženie emisií CO2 o viac ako 50 percent.
Od roku 1990 realizovala spoločnosť významné investície, ktoré prispeli k zvýšeniu energetickej účinnosti výrobných zariadení a tým k redukcii emisií CO2. Za všetky spomenieme: rekonštrukcia karuselovej pece, dvoch staníc pre ohrev medzipaniev ZPO, krokovej pece pred SRW (regeneračné horáky), modernizácia žíhacích pecí, oblúksrne (pece s indukčným ohrevom), výstavba nového zariadenie plynulého odlievania ocele a nového odprášenia EOP s využitím odpadového tepla na vykurovanie všetkých objektov v priestoroch starého závodu, vrátane dodávky TÚV.
Environmentálna politika ŽP, prijatá vedením spoločnosti v roku 1999, prispela k ochrane ovzdušia a významne zlepšila kvalitu životného prostredia. V tejto oblasti, ako aj v oblasti energetickej efektívnosti, realizovala ŽP množstvo investícií. Napríklad modernizáciu energetických zariadení, racionalizáciu tepelného hospodárstva, rekonštrukciu a zateplenie sociálno-administratívnych budov a výrobných hál, inštaláciu vysokoúčinnej kogeneračnej jednotky (výroba elektrickej energie + para vyrobená z odpadného tepla kogeneračnej jednotky sa v ŽP využíva na technologické účely, na ohrev teplej úžitkovej vody a ohrev vody v systéme horúcovodného kúrenia pre vykurovanie výrobných hál), modernizácia piatich malých vodných elektrárni (ročne vyprodukujú približne 26 000 megawatthodín elektrickej energie, čím prispievajú k naplneniu celoeurópskeho, ale aj národného cieľa, týkajúceho sa zvyšovania podielu využitia obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň, elektrina vyrobená prostredníctvom malých vodných elektrární prispieva k tvorbe „zelenšieho“ energetického mixu Slovenska).
Tieto investície boli realizované s cieľom znížiť spotrebu zemného plynu a tým aj emisií CO2. Zároveň sa mal zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie.
ŽP realizáciou uvedených investícií v celkovej sume takmer 69 miliónov eur dokázali produkciu emisií CO2, v porovnaní s rokom 1990, zredukovať o takmer 52 percent. Týmto krokom sa významne priblížili k naplneniu cieľa EÚ. Ešte zaujímavejší je však pokles v prepočte na tonu vyrobenej ocele, ktorý v roku 2019 predstavoval 58 percent v porovnaní s rokom 1990. Na základe týchto skutočností už dnes možno považovať našu oceľ za zelenú (GreenSteel).
ŽP majú záujem splniť ciele, ktoré vyplývajú zo záväzkov EÚ týkajúcich sa znižovania emisií CO2 do roku 2050. Majú pripravený plán investícií, ktorý predpokladá zmenu súčasnej technológie výroby vodíkovej atmosféry zo zemného plynu na technológiu elektrolýzy vody; modernizáciu technológie výroby ocele a vybudovanie kontinuálnej linky pre výrobu oceľových bezšvíkových rúr určených pre transport vodíka; napĺňanie princípov cirkulárnej ekonomiky a hierarchie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky realizáciou projektov pre spracovanie primárnej trosky z elektrickej oblúkovej pece a rafinačnej trosky z panvovej pece; znižovanie spotreby zemného plynu a fosílnych palív cestou zvyšovania účinnosti tepelných a výrobných zariadení a implementáciou vysokovýkonných zariadení na indukčný ohrev oceľového materiálu; implementáciu súčasného trendu automatizácie a výmeny údajov „Priemysel 4.0“ pre efektívnu, kvalitnú a regionálne dlhodobo udržateľnú a konkurencieschopnú výrobu ocele a oceľových rúr.
Celkové náklady pre realizáciu vyššie uvedených investícií by mali dosiahnuť približne 63 miliónov eur. V najbližšom období očakávame, že pre realizáciu týchto investícií budú na Slovensku príslušnými štátnymi orgánmi vytvorené priaznivé podmienky pri nastavení pravidiel čerpania finančných prostriedkov z Európskych štrukturálnych fondov, Fondu spravodlivej transformácie ako aj Plánu obnovy.
