Naša dychovka po ročnej odmlke opäť potešila zamestnancov Železiarní Podbrezová a obyvateľov okolitých obcí. Hoci dlho nebolo jasné, či kvôli pandémii bude takáto možnosť, napokon sa dolinou ozývali tóny umelcov a ich nástrojov. Vlani protipandemické opatrenia neumožnili koledovať vôbec. Tento rok bola situácia o niečo priaznivejšia a naši hudobníci mohli aspoň v obmedzenom režime zahrať všetkým a navodiť tak správnu vianočnú atmosféru.
Ako už býva zvykom z minulých rokov, dychovka koledovala posledný pracovný deň pred Vianocami.
„Keďže bolo dlho otázne, za akých podmienok a či vôbec pôjdeme hrať koledy, som veľmi rád, že sa akcia podarila. Počasie nám veľmi neprialo. Vonkajšia teplota bola okolo mínus osem stupňov Celzia, čo vôbec nebolo komfortné nielen pre nás, ale ani pre naše nástroje, ktoré nám zamŕzali. Mrazivé počasie a sneh však k Vianociam neodmysliteľne patria. Hrali sme na našich štandardných stanoviskách – na vrátnici nového závodu, v Hronci, vo Valaskej a, samozrejme, v Podbrezovej, na sídlisku Štiavnička a na Šupkovej ulici,“ povedal Jakub Laco, dirigent Dychovej hudby Železiarne Podbrezová.
Koledovania sa zúčastnilo dvadsať muzikantov našej dychovky. „Snažili sme sa dodržiavať protipandemické opatrenia najlepšie ako sme vedeli, minimálne čo sa týka rozostupov. A keďže sme všetci prekonaní alebo zaočkovaní a sme umelci, ktorých poslaním je šíriť medzi ľuďmi radosť, rozhodli sme sa nevynechať tohtoročné koledovanie,“ priblížil.
Repertoár Dychovej hudby Železiarne Podbrezová tvorili klasické vianočné koledy v úprave Mikuláša Schneidera Trnavského, ktoré ľudia poznajú i z Jednotného katolíckeho spevníka. Zazneli piesne Tichá noc, Búvaj dieťa krásne, Narodil sa Kristus pán či Aký je to svit. „K tradičným koledám sme pripojili i známu vianočnú pieseň Roľničky (Jingle Bells). Tak, ako vediem dychovú hudbu už od začiatku, nieslo sa i koledovanie. Vždy sa snažím starý a tradičný repertoár ozvláštniť niečím novým,“ pokračoval Jakub Laco.
Podľa aktuálnej vyhlášky, ktorá bola zverejnená 10. januára, by členovia našej dychovky mohli začať opäť pomaly pracovať a stretávať sa na nácvikoch. „Budem veľmi rád, ak nám to tentokrát vydrží čo najdlhšie. Najlepšie už navždy,“ praje si dirigent a dodáva: „Keďže sa situácia neustále mení, nikdy nevieme, či sa nám podarí stretnúť sa na jednej skúške alebo dokážeme zorganizovať i hodnotnejší koncert, čomu by som bol veľmi naklonený. Máme totiž dlh voči našim priaznivcom. Veľmi rád by som im ho splatil i s úrokmi v podobe koncertu na domácom pódiu.“
