Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Obnova a reštaurovanie interiérov a exteriérov Gizelinho domu, neogotického schodiska a Tribelovej schodiskovej veže bolo doteraz najrozsiahlejšou etapou plánovanej postupnej revitalizácie hmoty hradu. Všetky tri uvedené objekty tvoria od konca 19. storočia navzájom kompaktný celok. Pri stanovení koncepcie pamiatkovej metodiky na reštaurovanie sa kládol hlavný dôraz na prinavrátenie úpravy interiéru a exteriéru do pôvodného výrazu.
Budova bývalého sirotinca
Ideový zámer obnovy Gizelinho domu vychádzal z potrieb Železiarní Podbrezová a.s. Cieľom bolo, v historicky najmladšej budove, vytvoriť pre obchodné a kultúrno-spoločenské účely nové reprezentatívne prostredie na najvyššej estetickej úrovni.
Východiskovým podkladom pre vytvorenie novej koncepcie členenia priestorov a následnú realizáciu tohto zámeru boli výsledky z reštaurátorského výskumu. Tie doložili, že v interiéroch na stenách a stropoch neexistovala, respektíve sa nezachovala žiadna pôvodná maliarska výzdoba.
Výnimkou bola iba veľká sála, ktorá v druhej polovici 20. storočia slúžila ako refektár a modlitebňa rádových sestier (internované v hrade v minulom režime). V nej sa na stenách aj strope objavila historicky najmladšia sekundárna maliarska výzdoba. Pochádza z obdobia, kedy na Ľupčianskom hrade, v rokoch 1873 až 1918, pôsobil výchovný ústav pre siroty a polosiroty, najmä po baníkoch.
Patrónkou a donátorkou výstavby sirotinca sa stala rakúska arcivojvodkyňa a bavorská princezná Gizela, ktorá prišla na svet v roku 1856 ako druhorodená dcéra cisára Františka Jozefa a jeho manželky Alžbety Habsburskej.
Obnova priniesla vznik obradnej a koncertnej sály
Návrhom úpravy a zmien dispozičného a technického riešenia Gizelinho domu bola poverená projekčná kancelária Ateliér Turčan. V súčinnosti všetkých zainteresovaných strán bolo rozhodnuté zahrnúť do koncepcie novej úpravy interiérov všetky nálezy výtvarného charakteru, objavené fragmenty architektonických detailov, neogotických okien a využiť aj nález maliarskej výzdoby vo veľkej sále. Realizáciou reštaurovania maliarskej výzdoby a ostatných nálezov, vrátane architektonických detailov, bol poverený akademický maliar Jozef Dorica.
Reštaurovanie maľby sa začalo na jar 2005. Po technicky veľmi náročnom a zdĺhavom celoplošnom odkrytí zostatkov maľby spod viacerých vrstiev mladších monochrómnych náterov bol zistený veľmi zlý celkový technický stav a malý rozsah zachovania tejto výzdoby. Dôvodom bolo, že v minulosti špachtľou zoškrabali zo stien maľby pred jej zatretím náterom olejovej farby v soklovej časti a bielym monochrómnym náterom na ostatných plochách stien a strope.
Postup reštaurovania bol zvolený tak, že odkryté a očistené zostatky poškodeného originálu boli konzervované v stave, v akom sa zachovali. Z častí originálu, ktoré sa zachovali celistvejšie, boli urobené tvarové kópie a celkové presné zameranie pôvodného rozvrhnutia koncepcie a detailov dekoratívnej výzdoby. Následne bola takto zabezpečená maľba, zostatok originálu, pretretá novým podkladovým náterom. Vo vybraných miestach boli, z dôvodu napodobnenia pôvodnej farebnosti, dočasne ponechané nepretreté menšie celistvejšie zachované časti originálu. Na novom podklade bola postupne realizovaná kompletná tvarová a farebná rekonštrukcia výzdoby.
Vo východnej stene sály bol v rámci úpravy dispozičného riešenia interiérov prerazený nový dverný otvor, ktorý zasiahol do maliarskej výzdoby. V novovzniknutej situácii bola výzdoba doplnená heraldikou Habsburgovcov. V celkovom veľkorysom riešení novej náplne Gizelinho domu maliarska výzdoba výrazne dopĺňa a podčiarkuje novovzniknutú vysokú kvalitu rekonštrukcie celého objektu. Aj vďaka novému drevenému obkladu soklovej časti stien v lomenom bielom odtieni, ale najmä vybaveniu novým nábytkom a nainštalovaniu obrazu portrétu Gizely od banskobystrického maliara Dominika Skuteckého, sa sála stala centrálnym reprezentačným priestorom celého objektu.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
