Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Stav omietok na hornom nádvorí hradu Ľupča bol pred výskumom prezentovaný ako jednoduchý s minimálnou výzdobou. Doplňujúci výskum fasád potvrdil nárožné kvadrovanie na donjone a juhozápadnej veži. Výskum však lokalizoval nové, výnimočné nálezy, ktoré boli lepšie vnímateľné po celoplošnom odkrytí mladšieho muriva.
Rozsiahle reštaurovanie omietok a fresiek
Na fasáde juhozápadnej veže bolo zreštaurované nárožné kvadrovanie, korunná rímsa tvorená obdĺžnikovými pásmi so štvrťkruhovými výsekmi v rohoch, pasparta (znázornenie kameňa v omietke) okenného otvoru a rozsiahly barokový motív v ľavej časti od okna. Jednotlivé dekoratívne prvky boli predryté a následne vyplnené náterom tmavočervenej farby. Postup obnovy pri výzdobe na arkádovej chodbe bol opačný. Celá plocha fasády nad rímsou (čiže horná časť arkád) bola prekrytá vrstvou štrukturálnej tónovanej omietky hnedého odtieňa. Reštaurátori rytou linkou vyznačili dekoratívne členenie fasády, a po vyzretí na okolie motívov naniesli náter bielej farby. Na tejto časti pamiatky tak vznikol zaujímavý opakujúci sa tvar s bielym lemovaním.
Najväčší rozsah malieb bol realizovaný na fasáde donjonu. Z čelnej strany veže bola zreštaurovaná takzvaná nepravá bosáž v tmavošedej farbe. Je to v podstate napodobenie kvadrového muriva v malte. V okolí okien bola obnovená rozsiahla výmaľba s rastlinnou dekoráciou. Realizátor reštaurátorských prác sa rozhodol pôvodnú výzdobu zakonzervovať a naniesť na ňu kópiu v pomere jedna k jednej k originálu. Pôvodná maliarska výzdoba horného okna bola ornamentálnejšia a lepšie zachovaná ako zdobenie dolného okna. Akademický maliar Miroslav Šurin po prepauzovaní originálu naniesol na fasádu pôvodné odtiene čiernej, tmavošedej, červenej a zelenej farby. Výsledkom jeho práce je bohato zdobený okenný otvor, ktorý sa zaradil medzi najhodnotnejšie fresky hradu. Spodné okno je zdobené čiernym a tmavošedým odtieňom, ktorý dopĺňajú lístočky v zelenej farbe. Výzdoba tohto okna sa v spodnej časti zachovala v minimálnom rozsahu, preto ju bolo potrebné reštaurovať analytickým spôsobom na základe iných nálezov z hradu Ľupča. Na záver boli kamenné ostenia okien prekryté tmavošedým náterom.
Nové prvky sú vyrobené tradičnými technológiami
Pri tvorbe návrhov dverí, okien a vitráží sa uplatnil analogický postup z iných dochovaných nálezov, ktoré zodpovedajú príslušnej stavebnej etape hradu. Železiarne dbali na to, aby dodávateľ prác používal kvalitný materiál a spracúval ho umelecko-remeselným spôsobom. Výsledkom tejto snahy sú novoobnovené železné prvky na oknách a dverách, ako napríklad kovania, pánty, zámky a kľúče. Železné prvky boli vyrobené z podbrezovských rúr klasickými kováčskymi postupmi na základe kovaní nájdených pri archeologickom výskume alebo zachovaných a znázornených na historických kresbách hradu. Kováč a stolár, ktorí práce realizovali, pochádzali z blízkeho okolia hradu tak, ako to bolo v minulosti, keď sa na prácach podieľali remeselníci z poddanských obcí.
Iluminácia horného nádvoria
Osvetlenie zreštaurovaných fasád a arkádových chodieb dostatočne nasvecuje plochu a zvýrazňuje nerovnú štruktúru pôvodnej omietky. Jednotlivé svietidlá sú prekryté umeleckými kovanými krytmi tak, aby nepôsobili rušivo. Osvetlenie horného nádvoria je ovládané diaľkovým zariadením, čím sa predišlo inštaláciám rušivých vypínačov na pôvodné murivá. To isté sa dá povedať o citlivo zrealizovaných zábradliach alebo označeniach hydrantu vytesaním písmena „H“ do dlažby. Pod ryolitovou dlažbou sa ukrývajú výhrevné rohože, ktoré v zimnom období, v prípade potreby, rozpúšťajú sneh a tým zabraňujú vlhnutiu päty murív.
