ETS a CBAM sú kľúčovými prvkami regulačného rámca Európskej únie, ktoré majú priviesť Európu k uhlíkovej neutralite. Tento cieľ je potrebné dosiahnuť v čo najkratšom čase ale „udržateľným a sociálne spravodlivým spôsobom,“ čo oba regulačné rámce predpokladajú a čo opakovane zaznieva z úst európskych a slovenských politikov.
Železiarne Podbrezová, podobne ako celý oceliarsky priemysel Euópskej únie (EÚ), čelí rastúcim uhlíkovým nákladom v súvislosti s obchodovaním s emisiami CO2 (ETC). Finálne rokovania inštitúcií EÚ, v decembri 2022, viedli totiž k rozhodnutiu o konečnej podobe revidovaného systému EU ETS a zavedení uhlíkového poplatku na hraniciach EÚ (CBAM). Výsledkom je, že cena uhlíka špirálovo porastie, pričom ale nábeh uhlíkového poplatku na hraniciach EÚ (CBAM) bude pozvoľný. Až po skončení prechodného obdobia, podľa návrhu od roku 2027, budú dovozcovia musieť finančne kompenzovať emisie uhlíka viazané v dovážanom tovare. Zrejmá je natískajúca sa otázka ohľadom spravodlivých trhových podmienok, keďže európski výrobcovia sú vystavovaní „politickým nákladom“, ktorým dovozy nepodliehajú.
Navyše, čo je všeobecne známe, výroba ocele je energeticky náročná a citlivá na zmeny cien energií. Spoločnosť Železiarne Podbrezová a.s. sa musela v uplynulom období vyrovnať s niekoľkonásobným rastom cien zemného plynu a elektrickej energie.
Čo sa ale reálne deje vo svetle výziev spojených so stúpajúcimi nákladmi na energie, vysokou infláciou a rastúcimi cenami uhlíka?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prichádza v týchto dňoch so svojím rozhodnutím o sieťových, regulačných poplatkoch (tarifa za distribúciu a prenos elektriny, tarifa za prevádzkovanie systému, a tarifa za systémové služby) pre odberateľov na rok 2023. Zvyšuje tieto poplatky v rozmedzí od 42 percent pre odberateľov elektriny pripojených na vysokom napätí až po 64 percent pre odberateľov elektriny pripojených na nízkom napätí.
Tieto okolnosti neúmerne zvyšujú nákladové zaťaženie našej spoločnosti a následne oslabujú našu cenovú konkurencieschopnosť. Železiarne Podbrezová sú preto nútené, v januári 2023, pozastaviť výrobu na prevádzkarni oceliareň, a to v trvaní troch dní.
Výroba ocele – chrbtová kosť priemyslu, má u nás osobité problémy, pretože zápasí s vyššími nákladmi na energiu ako sú v iných krajinách EÚ a musí prežiť aj bez podpory štátu. Podporu vlád a záujem štátu o ich kľúčové odvetvia pritom nepozorujeme len v USA a Čine. Je bežná aj v krajinách EÚ.
Krajiny majú zavedené rôzne politiky na podporu oceliarskeho priemyslu s cieľom podporiť hospodársky rast a zabezpečiť stabilné dodávky ocele pre domáci priemysel a v neposlednom rade chrániť zamestnanosť a zamestnávateľov.
Spôsobov je viacero. Clá a dovozné obmedzenia, dotácie na investície do moderných technológií alebo funkčné environmentálne fondy.
Porozumejú tomuto niekedy aj slovenskí politici a štátni úradníci?
