Zaradenie Nemocnice s poliklinikou (NsP) Brezno do prvej úrovne siete nemocníc vyvolalo znepokojenie aj v radoch Záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Záchranári upozorňujú na mnohé riziká. Predložili argumenty, ktoré spolu s ostatnými pripomienkami adresovalo vedenie NsP Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
O vážnosti situácie sme sa rozprávali s Tomášom Mydlom, hlavným zdravotníckym záchranárom z NsP Brezno.
ZZS zabezpečuje výjazdy k neodkladným stavom. V tomto období zasahujete často, napríklad, na lyžiarskych svahoch. Ak bude NsP Brezno zaradená do najnižšej úrovne, ako sa situácia zmení?
– V súčasnom období sú špecifické úrazy, predovšetkým na zjazdových tratiach. Bez ZZS nie je možné danú situáciu vyriešiť, pretože pacient nedokáže sadnúť so zlomenou chrbticou alebo úrazom hlavy do auta a ísť na ošetrenie. Potrebuje pomoc motorizovaných záchranárov. Je dôležité, za aký čas sa na miesto nehody dostane pomoc a odvezie zraneného do najbližšej nemocnice, teda do Brezna. Teraz si predstavte, že lyžiara prevážame z nejakého zimného strediska na Horehroní až do Banskej Bystrice. Čas sa výrazne predlžuje, pričom pacient potrebuje akútnu starostlivosť v nemocničnom zariadení.
Ak by ste pacienta prevážali do ktorejkoľvek nemocnice v okolí, tak aj vy ste na dlhší čas v teréne a nemôžete pomáhať ďalším…
– Presne tak. V súčasnosti dovezieme zraneného lyžiara alebo ktoréhokoľvek iného pacienta do breznianskej nemocnice, odovzdáme ho a sme pripravení na ďalší výjazd. Ak ho budeme musieť viezť do Banskej Bystrice, Popradu alebo Rimavskej Soboty, lebo tam budú nemocnice druhej úrovne, čiže patrične vybavené a poskytujúce širšiu zdravotnú starostlivosť, nastane časový problém. Namiesto pol hodiny budeme v teréne hodinu, dve, možno viac. Obsadená je sanitka a aj personál. A my sa bavíme o zdraví a živote človeka.
Počuli sme argumenty, že by pomohol vyšší počet sanitných vozidiel. Dá sa to považovať za akési nutné riešenie?
– Určite nie. Darmo budeme disponovať desiatimi sanitkami, keď každá odíde na dve hodiny do terénu. Musíme si uvedomiť dôležitosť „recyklovateľnosti“ posádky a jej schopnosť vrátiť sa na základňu v čo najkratšom možnom termíne. Ide o aspekty, s ktorými neustále bojujeme.
Aké komplikácie prináša zimné obdobie? Čas príjazdu záchranky sa ešte zvyšuje.
– Vždy je pre nás najdôležitejšie dostať sa k pacientovi čo najbližšie a v čo najkratšom čase. V zimnom období nemôžete ísť po ceste tak rýchlo ako v lete. Hrozia totiž riziká a rôzne komplikácie. Pre pacienta, ale aj pre nás záchranárov je dôležité, aby bola nemocnica čo najbližšie a čím skôr sme ho odovzdali do opatery lekárov. Transport je v zimnom období časovo náročný. Neraz sa cesta predlží aj o dvojnásobok. Na druhej strane, na cestách nemôžeme ohroziť ani seba. Akýkoľvek výpadok posádky znamená nedostupnosť záchranky.
Spomenuli ste vážne argumenty. Aký postoj zaujalo ministerstvo zdravotníctva?
– Rozprávajú sa rôzne nezmysly. Kompetentní tvrdia, že ZZS bude aj po zaradení NsP do prvej úrovne dostupná v našom regióne do pätnástich minút, dokonca ešte menej, čo však nie je pravda. Poviem príklad. Zo stanice Bystrá sú záchranári vyslaní na zásah na Tále. Operačné stredisko prijme hlásenie k ďalšiemu prípadu v Mýte pod Ďumbierom. Lenže posádka z Bystrej je na Táľoch, a tak musí byť vyslaná najbližšia možná, v tom čase neobsadená záchranka. A tá je vzdialená možno aj dvadsať kilometrov. Čiže dojazd k prípadu netrvá ani desať, dokonca ani pätnásť minút ako garantuje ministerstvo. Mnohonásobne sa predlžuje a túto skutočnosť si akoby mnohí ani neuvedomovali. Ak vám niekto povie, že ZZS bude „zbierať“ pacientov a voziť do príslušných nemocníc v okolí, je to nezmysel. Znovu opakujem, bavíme sa o zdraví a živote človeka.
Ministerstvo zdravotníctva sa odvoláva aj na urgentné príjmy. Tie nestačia?
– Áno, urgentný príjem by zostal v NsP Brezno aj po jej zaradení do prvej úrovne. Tu však pacienta len zastabilizujete. Ale čo ďalšia následná starostlivosť? Keďže budeme v najnižšej úrovni, nebudeme mať potrebné oddelenia, vybavenie ani personál. Bude nutné transportovať pacienta na špecializované pracovisko, kde mu poskytnú adekvátnu starostlivosť. Znovu je ale potrebná sanitka a aj príslušný personál. Avšak, my nemáme nekonečne veľa sanitiek ani záchranárov. Aby som bol konkrétny, v NsP Brezno máme jednu sanitku typu S, čo znamená, že je určená na sekundárne zásahy. Čiže je určená len na prevoz pacienta do iného zdravotníckeho zariadenia. Ale opakujem. Je to jeden kus. Máme zimné obdobie. Predstavte si, že denne dovezieme z lyžovačky na urgentný príjem päť, šesť, možno sedem vážne zranených ľudí. Neviem si predstaviť, kto ich bude voziť do iných nemocníc.
Záchranka typu S ale prevezie menej vážny prípad. Čo komplikované a život ohrozujúce stavy?
– Znovu sa opriem o konkrétny príklad. Záchranka dovezie na urgent NsP Brezno pacienta s ťažkým poranením hlavy. Tam ho kolegovia zastabilizujú, ale keďže v Brezne by bola nemocnica len prvej úrovne, je potrebná hospitalizácia, vyšetrenia a ďalšie odborné úkony. Musíme ho previezť do najbližšej nemocnice patričnej úrovne. A to nemôžeme vykonať obyčajnou dopravnou zdravotnou službou. Musí ho zaviezť vozidlo so špeciálnym vybavením, patričným lôžkom, ktoré slúži ako intenzívna jednotka, musí byť k dispozícii, napríklad, dýchací prístroj, monitor, defibrilátor, odsávačka a odborný personál. A teraz táto sanitka vypadne na dlhší čas, lebo preváža pacienta desiatky kilometrov. Aj takýto reálny scenár môže hroziť, ak by NsP Brezno zaradili do prvej úrovne.
Aj samotný prevoz pacienta prináša mnohé riziká. Aké?
– Horské prechody sú v zime často úplne neprejazdné. Ako máme zaviezť komplikovaný prípad do nemocnice v Poprade? Teraz sa bavíme o hodinách. Neviem, ktorý pacient chce stráviť taký dlhý čas v hrkotajúcom vozidle. Sanitka môže byť moderná, patrične vybavená, ale aké máme cesty v zime? Nehovoriac o dopravných kolíziách, keď so záchrankou nevieme často vôbec prejsť. Pozemnú záchrannú službu v zlom počasí nenahradíte vrtuľníkom. A tak pacient musí čakať, všetci sú v strese a nervózni.
Vás záchranárov posielajú na výjazdy kolegovia z operačného strediska. Ako by riešili jednotlivé situácie?
– My záchranári sme ako vojaci. Dostávame rozkazy, ktoré nám adresuje štát, v tomto prípade operačné stredisko v Banskej Bystrici na základe prijatých tiesňových hovorov. My sme tí, ktorí robíme robotu. No prvotné dôsledky pocítia práve kolegovia z operačného strediska. Budú dostávať požiadavky a môžu mať problém ich kapacitne vykryť. Celú situáciu prirovnám ku kuriérskej spoločnosti. Tá dostane naraz veľa balíkov, ale nedisponuje toľkými vozidlami, aby ich dokázala zaviezť adresátovi. Podobne je to aj v našom prípade. Operačné stredisko dostane naraz množstvo žiadostí o pomoc. Lenže nebude mať koho poslať, lebo všetky vozidlá i posádky budú niekde na ceste v teréne. A znovu sme pri čakaní. Pritom pri vážnych stavoch rozhodujú sekundy. My nedokážeme urobiť viac…
Ďalším problémom, ktorý sa často spomína, je kapacita nemocnice v Banskej Bystrici. Zvládla by zvýšený nápor prijatých pacientov?
– Čisto hypoteticky, ZZS dovezie do nemocnice v Banskej Bystrici, povedzme, dvadsať pacientov za deň. Toto číslo si teraz vynásobte piatimi. Čo urobíme? Nafúkneme urgentný príjem? Alebo položíme pacientov na trojposchodové postele? Úprimne, neviem si predstaviť takúto situáciu. Personál dokážeme operatívne doplniť. Ale kapacitu? Novú nemocnicu nepostavíte za rok a ani nezväčšíte jednotlivé oddelenia. Takže je tu opäť otázka života a zdravia pacientov. Lebo aj prevoz vyčerpáva a komplikuje zdravotný stav. Takže je možné, že budeme pacientov namiesto liečby prevážať.
Existujú aj ďalšie riešenia ako zlepšiť súčasný stav?
– Pozeráme sa na problematiku z ľudského hľadiska. Chceme, aby pacient netrávil čas vo vozidle, ale aby sa liečil. Veď aj s deťmi ideme k najbližšiemu lekárovi, a po vyšetrení sa ponáhľame domov do tepla a ticha. A my ideme voziť pacientov desiatky kilometrov do iných nemocníc? Kompetentní akoby tieto skutočnosti úplne ignorovali a tvária sa, že do niekoľkých minút je k dispozícii záchranka. No ani tá nevyrieši všetko. Nemá vo vozidle všetky lieky či antibiotiká. Ide o urgentnú zdravotnú starostlivosť. Zamerajme sa radšej na posilnenie systému obvodných lekárov, ktorí budú mať právomoci a kompetencie, patričné vybavenie v ambulanciách, napríklad vlastné röntgeny, mini SONO, dostupné CT, rôzne prístroje a snažme sa, nech urobia už v ambulancii čo najviac a keď si nebudú vedieť rady, posunú pacienta na špecializované pracovisko. Lenže my nemáme základy a chceme stavať vysokú budovu. Systém takto nebude fungovať a časom môže padnúť. A k tomu sa blížime. Preto verím, že kompetentní prehodnotia svoj zámer, budú počúvať argumenty odborníkov a nielen nemocnica v Brezne zostane v druhej úrovni.
Vaše slová na záver?
– Môžem ubezpečiť, že s kolegami urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme chránili život a zdravie pacientov. Napriek nástrahám neustále napredujeme, máme nové sanitné vozidlá, k dispozícii je vynikajúce vybavenie a vyškolený personál. Každý pacient, ktorý sa dostane do našich rúk, sa môže spoľahnúť na profesionálnu zdravotnú starostlivosť po všetkých stránkach. Verím, že spoločne zvládneme aj túto náročnú situáciu a budeme môcť naďalej poskytovať adekvátnu pomoc a starostlivosť tým, ktorí nás potrebujú.
