Kto z vás pozná vrch Mesiačik? Mnohí teraz lovia v pamäti, či niekedy na tomto kopčeku boli, prípadne si otvoria Google a hľadajú, kde sa miesto s takýmto poetickým názvom nachádza. Iní si možno myslia, že si robíme srandu, veď doteraz nikdy nič také nepočuli. A ďalší na ňom boli už niekoľkokrát a len pokrútia hlavou, veď nejde o žiadnu veľkú neznámu. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, vedzte, že miesto s takýmto názvom skutočne existuje a dokonca sa nachádza neďaleko podbrezovských železiarní.
Na Mesiačiku určite nezakopnete o desiatky turistov, ako je tomu na Ďumbieri či Chopku. Nepremáva naň ani lanovka a na chodníku nebudete lemovať zástupy ľudí. Práve naopak. Ak túžite po tichu, šume vetra a vtáčom speve, ste na správnej adrese. A možno stretnete aj divú zver. My sme to šťastie nemali. Alebo našťastie? Uvedomujúc si obdobie medvedej ruje a čas mláďat, asi sme aj radi, že sme štvornohého chlpáča nevideli.
Nikde ani noha
Mesiačik má vrchol vo výške 1362 metrov nad morom. Nachádza sa v katastrálnom území obce Horná Lehota a je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Hoci má milý názov, výstup určite nie je obyčajnou nedeľnou prechádzkou a pri jeho zdolávaní sa vám poriadne zvýši tep. My sme sa na Mesiačik vybrali po práci v strede týždňa. Auto sme odstavili na Táľoch, neďaleko hotela Stupka. Už na prvý pohľad vládol všade pokoj. Možno i preto, že bol prvý pracovný deň po predĺženom víkende. Navyše, hodinky ukazovali päť popoludní. Zbalili sme malý batoh, v ktorom sme mali len nevyhnutné veci ako vodu a niečo na prezlečenie a vyrazili sme od autobusovej zastávky smerom do lesa.
Žltá turistická značka
Smerová tabuľa nám ukázala cestu na vrchol v dĺžke 1:55 hodiny. Keď si predstavíme, že trasa má len tri kilometre, je jasné, že nás čaká pomerne veľký zaberák. Je potrebné prekonať 700 výškových metrov na pomerne krátkom úseku, takže o spálené kalórie sa báť nemusíme.
Po vstupe do lesa sa držíme žltej turistickej značky, ktorá nás ihneď nasmeruje do kopčeka. Zo začiatku je stúpanie pozvoľné, ale to sa čoskoro zmení. Vládne príjemné májové počasie. Sem-tam nás schladí ostrý vietor, ale nič hrozné.
Zahrievame sa prvým stúpaním cez les. Cesta je obsypaná popadaným lístím, pričom listnaté stromy sa miešajú s ihličnanmi, najmä smrekom či jedľou. Stúpanie je čoraz prudšie a zatiaľ musíme oželieť aj výhľady. Počas trasy nám cestu skríži zopár padnutých stromov, ktoré buď obídeme alebo prekročíme.
Cestou hore vidieť stopy po ťažbe dreva. Tá však nie je úplne čerstvá, o čom svedčia kopy konárov zarastené trávou či burinou a množstvo pňov. S pribúdajúcimi metrami sa nám ukazujú prvé výhľady. Oproti nám vidíme lyžiarske svahy na Táľoch a v Mýte pod Ďumbierom s poslednými mapkami snehu. Po ďalších metroch máme ako na dlani celý rezort na Táľoch, ktorému dominuje nádherne zazelenané golfové ihrisko. Stúpanie je čoraz prudšie, ale tešia nás výhľady na prebúdzajúcu sa prírodu a rôzne odtiene zelenej farby na okolitých kopcoch. Vidíme fabriky v Podbrezovej, Hronci, dedinky učupené v dolinách a v diaľke aj vrchy Poľana, Klenovský Vepor, Šiklov a ďalšie.
Informačné tabule nehľadajte
Záverečných asi sedemsto metrov je síce náročných, ale cieľ je už na dohľad. Povedľa našej cesty vyrastá mladý les, stromčeky sú však ešte pomerne malé a nebránia až tak vo výhľade.
Pripravte sa, že počas cesty budete viackrát križovať pomerne širokú cestu. Tá je vhodná aj pre cyklistov a slúži i pri ťažbe dreva. Ak by vás náhodou zastihla búrka, na trase sa nachádza drevená búdka, vo vnútri ktorej je lavička na oddych a v prípade núdze tu aj prespíte.
Upozorňujeme, že po trase nie sú žiadne smerové tabule, čiže čas do cieľa môžete buď odhadnúť alebo použiť navigáciu.
Po zdolaní posledných metrov sme na vrchole Mesiačika. Ani tu však nie je žiadna tabuľa, ktorá by informovala o tom, že ste dorazili do cieľa. To nám však vôbec neprekáža a sme radi, že sme po približne hodine a pol vystúpili až sem. Dvíha sa aj vietor, no nemožno sa čudovať. Vrchol je z pomerne veľkej časti vyrúbaný, ale mladý les rastie rýchlo.
Sadneme si na skalu a kocháme sa výhľadmi, ktoré sú naozaj pôvabné. O pár rokov bude zrejme kopec zarastený, čiže sa stanú minulosťou. Čelom sme otočení na Tále, za chrbtom máme vrch Baba, ale i ďalšie štíty ešte zasnežených Nízkych Tatier. Po krátkom oddychu berieme batoh a tou istou trasou sa vraciame naspäť.
S deťmi radšej nie
Prechádzka, alebo skôr výstup na vrch Mesiačik určite nie je vhodný pre rodiny s deťmi. Odporúčame ho najmä zdatnejším turistom, pretože výškové metre dostatočne preveria vašu kondíciu. Avšak, tri kilometre do kopca nie sú žiadne Himaláje a rozhodne môžete dať tomuto tichému a nie veľmi známemu miestu šancu.
Ak by sa vám náhodou trasa málila, pokojne pokračujte z Mesiačika na Babu, ktorá je vzdialená približne dva kilometre, pričom podľa máp zdoláte ďalších takmer tristo výškových metrov. A odtiaľ sa dá pokračovať na Dereše a následne aj Chopok. My sme už pre krátkosť času túto možnosť oželeli, ale raz sa sem vrátime. Na Mesiačik však môžete vyraziť aj z iných miest ako z Táľov. Je to už len na vás, ako sa rozhodnete.
Čo dodať v závere? Ak hľadáte skutočný pokoj a trošku aj divočinu bez akýchkoľvek ľudí, vyberte sa na Mesiačik. Dostatočne si zašportujete, strávite príjemný čas v prírode a pokocháte sa peknými výhľadmi na okolie. A všetko zvládnete za pomerne krátky čas.
