Výkon podbrezovských futbalistov v úvodných dvoch kolách Niké ligy bol výborný. Výsledkom bol plný bodový zápis, za čo si zaslúžia uznanie všetci hráči, ale aj tréneri a realizačný tím. Asi by nebolo spravodlivé vyzdvihovať individuality, keďže za úspešným vstupom do novej sezóny nesie rukopis celé mužstvo. Avšak, dve mená sa predsa len spomínali o niečo viac – Peter Kováčik a Roland Galčík. Obaja totiž odohrali špecifické zápasy. Kováčik v prvom stretnutí exceloval, Galčík zasa rozvlnil sieť proti svojmu bývalému klubu.
V Banskej Bystrici to bol veľký Kováčikov večer. Nečudo, že na jeho konci boli diváci svedkami veľkých emócií. Mladý futbalista si prešiel ťažkým obdobím. No nevzdal sa, a po náročných zdravotných patáliách sa vrátil v plnej sile, ktorú demonštroval práve pod Urpínom. Guľa bol na neudržanie. V prvom polčase strelil dva krásne góly a v samom závere zavŕšil hetrik ďalšou exportnou strelou. Na tribúne ho povzbudzovali najbližší, obrázky ich radosti obleteli slovenský internet.
Peter po poslednom hvizde rozhodcu plakal. Slzy šťastia prezrádzali, čo sa odohráva v jeho vnútri. Neskrýval emócie a odkázal všetkým súperom, že je späť a ešte silnejší ako pred zraneniami.
„Ďakujem celému mužstvu. Keby nebolo chlapcov, nedal by som tri góly. Dúfam, že to takto bude pokračovať a naďalej mi to bude padať,“ nechal sa počuť po zápase pre klubový web a pokračoval: „Moji najbližší ma povzbudzujú na tribúne každý zápas – doma i vonku. Ich podporu cítim odmalička. Som vďačný za takúto rodinu.“
Premiérový hetrik
Pre Kováčika išlo o prvý hetrik v profesionálnej kariére. Ako priznal nevysoký futbalista, ani si napätá, či vôbec dakedy strelil tri góly v jednom zápase.
„Som za tieto momenty rád a dúfam, že podobných zažijem v kariére ešte viac. Veľa ľudí nás podceňovalo, hovorilo, že sme sa oslabili. Ale ja si myslím, že sme ešte lepší ako v minulej sezóne. Úvodný zápas v Banskej Bystrici sme zvládli výsledkovo i herne na výbornú,“ doplnil.
Ukázala sa spravodlivosť
Keď sa vlani lúčil s podbrezovským klubom, nikto netušil, že sa do roka vráti. Reč je o Rolandovi Galčíkovi. Šikovný futbalista si nedokázal vybojovať v Žiline pevné miesto v základnej zostave. Pred začiatkom aktuálnej sezóny sa preto vrátil do Podbrezovej. Táto správa potešila všetkých fanúšikov na Horehroní. Tí najvernejší mu pripravili privítanie v úvode domáceho súboja práve so šošonmi. Veľký banner s nápisom „Rolo, vitaj doma!“ visel nad hlavami priaznivcov pri nástupe hráčov na trávnik. Roland ich na diaľku pozdravil a nadýchol sa k výbornému výkonu. Snažil sa, bojoval o každú loptu, akoby chcel Žilinčanom ukázať, že urobili chybu.
V druhom polčase jeho výkon gradoval. Najskôr vyprášil rukavice brankára Belka, ale o pár minút ho už prekonal nečakanou strelou. Otvoril tak skóre duelu a zároveň si pripísal premiérový zásah po svojom návrate. Okamžite bežal k striedačke, kde mu k úspešnému zakončeniu gratulovali spoluhráči i realizačný tím. Bol to emotívny moment – Rolo sa skutočne vrátil tak, ako sme ho poznali pred jeho odchodom.
„Zápas hodnotím pozitívne. Som veľmi rád, že mi to tam padlo, hoci prvý polčas nebol podľa našich predstáv. V druhom sme predviedli výborný výkon a sme šťastní za tri body,“ povedal po stretnutí.
„Bol to pre mňa špecifický zápas. Snažil som sa nemyslieť na to, že hrám proti klubu, kde som ešte nedávno pôsobil. Myslím si, že som podal dobrý výkon, takže som spokojný. Možno sa aj ukázala taká futbalová spravodlivosť, keďže v Žiline som nedostával toľko priestoru,“ dodal v mixzóne Zelpo arény R. Galčík a v závere opísal gólový moment: „Videl som, že obrana Žiliny sa nedokázala sformovať, tak som to využil. Špyrka mi loptu výborne pripravil, strela bola ešte tečovaná, ale našťastie mi to tam padlo.“
Už prvé dva zápasy nového ročníka našej najvyššej futbalovej súťaže priniesli viacero zaujímavých a emotívnych momentov, ktoré vie napísať iba futbalový život. Chvíle, ktoré si mnohí hráči pamätajú celý život. Súťaž je však dlhá a pred nami je zaiste ešte mnoho krásnych chvíľ. Nenechajte si ich ujsť a príďte už na najbližší zápas do Zelpo arény. Chalani si to za svoju snahu skutočne zaslúžia…
