Milan Paták z Dražoviec pri Nitre je vášnivý chovateľ športových holubov. Aj na stránkach nášho dvojtýždenníka ste sa mohli dočítať o jeho veľkých úspechoch. Bývalý zamestnanec dcérskej spoločnosti ŽP EKO QELET pokračuje vo svojom koníčku aj na dôchodku. S láskou sa stará o operených krásavcov a zúčastňuje sa rôznych súťaží po celom Slovensku. Pred niekoľkými týždňami sa mu podarilo dosiahnuť ďalší výrazný úspech. Vyhral majstrovstvá Slovenska v súťaži mladých holubov. Podujatia sa pritom zúčastnilo až 4 500 chovateľov z celej krajiny.
Ak by ste prišli do nitrianskeho okresu a opýtali sa, kto je najúspešnejší chovateľ športových holubov v regióne, odpoveď miestnych by bola jednoznačná – Milan Paták. Vo svojom okolí totiž nemá konkurenciu. Nečudo, že zbierka jeho trofejí je poriadne bohatá. A v týchto dňoch sa rozrástla aj o spomínaný titul majstra Slovenska. „Súťažiť s mladými holúbkami je veľmi náročné. Predsa len, mladé jedince nemajú toľko skúseností. Staršie vtáky lietajú štyri až päť rokov, mláďatá niekoľko týždňov. Navyše, konkurencia je veľmi silná,“ rozhovoril sa chovateľ, ktorý následne vysvetlil, ako taká súťaž prebieha: „Mám družstvo zložené z tridsiatich holubov. Z tohto počtu vám musí päť rovnakých priletieť na troch pretekoch na čele pelotónu, aby mali čo najmenší koeficient.“
Poctivý tréning
Vybrať pravých šampiónov si však vyžaduje aj množstvo času, inštinktu, ale i šťastia. Podľa Milana Patáka musí chovateľ najskôr rozoznať, ktorý z holubov má potenciál, aby bol najlepší.
„Keď hovoríme o mladých jedincoch, pred prvými ostrými pretekmi ich vozievam na tréningy. Doma si zapnem elektronický systém, zaveziem ich desiatky kilometrov od domova a pozorujem, ktoré z nich sa ukazujú v najlepšom svetle. Sledujem, ktoré sa derú dopredu – tie sú športové typy. Na základe získaných poznatkov viem posúdiť, ktoré majú predpoklad lietať čo najlepšie,“ doplnil.
Samotné holuby pritom dokážu preletieť stovky kilometrov. „Pri mláďatách hovoríme o 180, 220, 280 alebo až 400 kilometroch. Sú to vzdialenosti, ktoré absolvujú na súťažiach,“ dozvedáme sa.
Súťaž ovplyvňuje vietor
Súťažiť s mladými vtákmi je veľmi náročné. V porovnaní s dospelými je najväčší rozdiel v tom, že mláďatá letia pudovo smerom k domovu.
„Existuje aj tzv. vdovecký štýl, ktorý praktizujem i ja a týka sa starších vtákov. Pred pretekmi ukážem holubovi samičku a na týždeň ho dám mimo. Potom ho zaveziem desiatky kilometrov od domova a ten sa ide zabiť, aby bol čo najskôr pri nej. Ide o pohlavný pud,“ pokračuje M. Paták, ktorý má v súčasnosti v opatere 16 párov holubov.
Zaujímavosťou pretekov je aj skutočnosť, že ich výrazne ovplyvňuje vietor. „Dokáže vám pokaziť všetku snahu a drinu, ktorú ste do prípravy obetovali. Aj mne sa to už viackrát stalo.“
Potrebný je i talent
Dosiahnuté výsledky sú pre chovateľa odmenou za tvrdú prácu. Nie každý mu však úspech dopraje. „Niektorí dlhoroční kolegovia sa so mnou ani nechcú kamarátiť. Dokonca som musel holuby poskytnúť na odber vzoriek, či nedopujú. Je to však o mravenčej práci, ktorá sa začína od vyliahnutia. Chovateľ musí mať tiež veľký pozorovací talent. Za mňa sa za tie roky veľa nalepilo, ale netvrdím, že som najlepší na svete. Dôležitý je tiež cit, súťažné holuby musíte pozorovať, ako sa dostávajú do formy a presne im plánovať tréningy. Jednoducho, svojmu koníčku obetujem množstvo času a energie,“ poznamenal.
Vychovať z vtákov skutočných šampiónov však nie je len o tréningu. Nevyhnutná je komplexná starostlivosť. Tá zahŕňa aj stravovanie. „Na trhu sú rôzne zmesky, ktoré však nie sú dostatočne kvalitné. Ja dávam miešať špeciálnu zmes kamarátovi, ktorý je v tomto naozajstnou špičkou. Holuby sú športovci, podobne ako ľudia. Preto je dôležité aj to, ako sa stravujú,“ upozornil chovateľ a pokračoval: „Dokonca im dávam čaje, aby dostali všetky potrebné živiny. Nemenej dôležité je vakcinovanie proti chorobám. Ak by som to neurobil, mohli by uhynúť. Choroby dokážu zničiť celé chovy. Holubom preto poskytujem maximálnu zdravotnú starostlivosť.“
Chýbajú nasledovníci
Úspešný chovateľ rozpráva o svojich operencoch pútavo a s veľkou bázňou. Ako hovorí, ide o lásku na celý život, ktorá u neho prepukla už v mladosti. Mrzí ho len jediná vec. Hoci je na Slovensku ešte veľa chovateľov súťažných holubov, nasledovníkov je ako šafranu. „Mládež väčšinou sedí doma, nebaví ich to. Navyše, byť chovateľom je časovo i finančne náročné. Hoci sme sa mladých snažili prilákať, málokto ostal,“ povzdychol si.
Milan Paták za všetky úspechy vďačí i rodine. Najbližší mali vždy pochopenie pre jeho vášeň. „Keby som nemal oporu, nič by som nedokázal,“ uvedomuje si a následne nachádza i ďalšie pozitívum: „Holuby ma nútia neustále sa hýbať a čosi robiť. Udržujem sa tak v kondícii. Ak by sme my starší nemali nejaký zmysel, ľahko by sme stratili životaschopnosť.“
Náš bývalý kolega sa aj naďalej plánuje zúčastňovať súťaží a zbierať ocenenia. Jeho úspechy sa ani nedajú spočítať, no stále má ciele, ktoré túži napĺňať. Popri koníčku nezabúda ani na svojich spolupracovníkov a priateľov, ktorým prostredníctvom našich novín poslal odkaz: „Pozdravujem všetkých bývalých kolegov zo ŽP EKO QELET a aj ostatných pracovníkov Železiarní Podbrezová. Bol som súčasťou podniku dlhé roky a často spomínam na pekné chvíle. Prajem čitateľom krásne sviatky a všetko dobré v novom roku,“ uzavrel.
