Súkromnú spojenú školu Železiarne Podbrezová navštevuje mnoho šikovných a nadaných žiakov. Niektorí vynikajú v športe, iných baví história či geografia a ďalší sa venujú hudbe alebo umeniu. Špeciálnu pozornosť si zaslúži Mikuláš Kováčik z Brezna. V živote to nemal ľahké, no nikdy sa nesťažoval. Rozhodol sa, že svoj voľný čas a energiu venuje dobrovoľníctvu. Miki, ako familiárne nazývajú skromného chlapca, je prvákom v odbore mechanik strojov a zariadení a ako hovorí, škola ho veľmi baví.
Mikuláš prežil značnú časť života v detskom domove. Zažil rôzne situácie, ktoré ho formovali. Časom si začal uvedomovať, že chce pomáhať druhým. Stal sa dobrovoľníkom v organizácii Úsmev ako dar, ktorá pôsobí v oblasti náhradnej starostlivosti, pomoci ohrozeným rodinám a pomoci obetiam trestných činov.
„Od mojej známej psychologičky som sa dozvedel, že táto organizácia hľadá dobrovoľníkov. Vždy som chcel pomáhať, preto som sa prihlásil na výberové konanie a zobrali ma. Zrejme ich presvedčila moja predstava o tom, ako pomáhať druhým. Začali sme teda spolupracovať a dnes som jej členom dva roky,“ povedal v úvode.
Mikuláš je v súčasnosti pomocným koordinátorom organizácie pre Banskobystrický kraj, kde sa venujú vzdelávaniu detí i dospelých z detských domovov. „Navštevujem tiež Anjelskú akadémiu. Učím sa, ako byť lepším a úspešnejším v oblasti pomoci deťom,“ prezradil viac.
Jeho zameranie má však oveľa širšiu pôsobnosť. Hlavnému koordinátorovi je vždy nápomocný, spoluorganizuje mnohé podujatia, stará sa o sociálne siete, počas Vianoc rozdáva darčeky alebo pomáha deťom s úlohami. „Odjakživa som chcel pomáhať. Naplno som si to uvedomil ako 14-ročný. Vďaka tomu som už získal množstvo skúseností. Som šťastný, keď vidím rozžiarené tváre deciek a úsmev na ich tvárach. Tešia sa z každej maličkosti, ktorú pre nich urobíme. Momentálne pripravujeme letné tábory, na ktoré sa už všetci tešíme. Venujeme sa tiež deťom z Ukrajiny,“ doplnil.
Problémom šikana
Mladý dobrovoľník sa zameriava aj na ochranu pred šikanou. Táto téma je v súčasnosti čoraz viac diskutovaná. Problémom sú najmä školy, kde sa tieto závažné udalosti často odohrávajú. Na jeseň minulého roka obletela Slovensko informácia o samovražde žiaka základnej školy, ktorý si siahol na život práve kvôli šikane.
„Tento problém si aj ja veľmi dobre uvedomujem. Som v kontakte s otcom nebohého chlapca. Snažíme sa aj prostredníctvom sociálnych sietí upozorňovať na dôsledky šikany či kyberšikany alebo akéhokoľvek násilia. Problematiku čoraz viac vníma aj spoločnosť,“ uvedomuje si náš žiak a snaží sa nájsť riešenie: „Myslím si, že do škôl by mali nastúpiť psychológovia. Taktiež som za to, aby sa v školách obmedzili mobilné telefóny, keďže práve virtuálny svet predstavuje veľmi veľké riziko. Pozitívne vnímam, že niektoré školy už namontovali skrinky, kde si žiaci odkladajú na začiatku vyučovania svoje mobilné telefóny. Podstatné však je aj to, aby sme si pred šikanou nezatvárali oči a čo najviac o nej hovorili.“
Píše básne
Okrem dobrovoľníckych aktivít má Miki aj ďalšiu veľkú záľubu. Tvorí básne na rôzne témy. „Začal som písať asi v deviatej triede. Mám rád čítanie a postupne som sa začal venovať poézii. Najskôr boli moje verše krátke, teraz už majú väčší rozsah,“ pochválil sa. So svojimi dielami sa nedávno zúčastnil súťaže Hrebendova kapsa v Hnúšti. „Zbierka mojej tvorby je už poriadne veľká. Raz chcem vydať básne aj knižne,“ želá si.
A práve s jeho tvorbou sa spája i zaujímavá príhoda. Jedna z básní totiž pomohla 12-ročnej školáčke z Prešova. „Na internete čítala moje príspevky a požiadala ma o pomoc. V škole ju šikanovali spolužiaci a nechcela sa nikomu zveriť. Priznala, že ďalej už nevládze. Tak som o nej napísal povzbudivú báseň, aby si uvedomila, aký je dobrý a priateľský človek. Na sociálnej sieti som dal spoločnú fotku triedy a napísal jej milé slová. Bola dojatá, pričom sa to dozvedeli aj spolužiaci. Odvtedy sa jej situácia zmenila. Kamaráti na ňu zmenili názor a berú ju ako jednu z nich. Zároveň si uvedomili, že urobili veľkú chybu, keď sa jej posmievali.“
Inšpirácia pre druhých
V pomoci druhým chce Miki pokračovať aj naďalej. V hlave nosí viacero nápadov, ako uľahčiť život tým, ktorí to potrebujú. Pozitívny príklad dáva aj okoliu. „Mám niekoľko kamarátov, ktorým sa moja činnosť páči a chcú sa pridať k dobrovoľníctvu. Navyše, nadviazal som spoluprácu so školami, mestom Breznom a ďalšími. Budem chodiť prednášať o organizácii Úsmev ako dar a o všetkom, čo robím. Postupne si zvykám, že si ma mnohí čoraz viac všímajú. No nie je to o mne a ani to nerobím pre svoj prospech. Chcem len pomôcť tým, ktorí to potrebujú a táto činnosť ma napĺňa. Zároveň verím, že inšpirujem aj ďalších mladých ľudí, aby neboli ľahostajní voči svojmu okoliu,“ uzavrel mladý dobrovoľník.
V prípade, ak by mali školy alebo organizácie záujem o prednášku s Mikulášom Kováčikom na tému dobrovoľníctva alebo šikany, môžu sa ozvať na e-mailovú adresu mikikovacik@gmail.com.
