Nadácia Železiarne Podbrezová a Nadácia Miška Sotáka už roky pomáhajú jednotlivcom a rôznym organizáciám. O ich činnosti a konkrétnych príbehoch pravidelne píšeme aj v dvojtýždenníku Podbrezovan. V minulom roku putovala pomoc z Nadácie ŽP aj Kamilke z Brezna – dievčatku s detskou mozgovou obrnou.
Kamilka žije s mamou v Brezne. Narodila sa ako zdravé dieťa, no po necelých piatich mesiacoch sa u nej začali objavovať epileptické záchvaty. Dnes má dvanásť rokov a potrebuje neustálu starostlivosť. „Keď začala mať záchvaty, spustili sa jej i ďalšie zdravotné komplikácie. Dovtedy sme si nič nevšimli, na prvý pohľad bola dcéra zdravá. No následne jej bola diagnostikovaná detská mozgová obrna. Našťastie, vďaka liečbe epilepsia pominula a dnes už nemusí brať žiadne lieky,“ začala rozprávanie mama Iveta.
Miluje školu
Kamilka veľa nerozpráva, no napriek neľahkému osudu ide o veselé dieťa. Jej pohyb je však značne obmedzený. Musí využívať invalidný vozík a k tomu i ďalšie zdravotnícke pomôcky. „Bola by som rada, keby dokázala robiť samostatne aspoň nejaké činnosti. Napríklad aj nastupovanie do auta. Dcéra je čoraz ťažšia, preto je pohyb alebo akákoľvek manipulácia s ňou veľmi náročná,“ pokračuje mama.
Kamilka je napriek svojmu hendikepu plná optimizmu a neustále sa usmieva. „Je to také slniečko a teší sa zo života. Rada chodí do školy, pozná písmenká a vie i počítať. Školu má v obľube a učenie ju baví. Keď prídem po ňu po vyučovaní, tak frfle, lebo by najradšej zostala v škole. A občas sa jej nechce cvičiť, no inak je poslušná,“ prezradila mama.
Denné dochádzanie
Iveta absolvuje s dcérou množstvo liečebných pobytov, rehabilitácií a návštev zdravotníckych zariadení. Každý deň musia spolu cvičiť a hýbať sa, aby jej telo úplne neochablo.
„Kamilka vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Denne ju vozím z Brezna do Valaskej do školy a popoludní idem po ňu. Absolvujeme veľa rehabilitačných pobytov a vyšetrení po celom Slovensku a pravidelne chodíme do Banskej Bystrice do nemocnice. Nemáme inú možnosť ako sa presúvať autom. Naše pôvodné vozidlo je už staršie. Neustále vyžaduje servis, a preto nie je veľmi spoľahlivé. A fungovať bez auta? Jednoducho nemožné,“ pokračuje v rozprávaní Iveta, ktorá sa v čase našej návštevy vrátila s dcérou z rehabilitačného pobytu v Šamoríne. Na presun si musela zabezpečiť odvoz.
Pomohli mnohí
Jedinou cestou, ako si uľahčiť každodenné fungovanie, bola kúpa nového a priestrannejšieho vozidla, aby sa aj s dcérou bez problémov dostali tam, kam potrebujú. Iveta hľadala auto s väčším priestorom kvôli prevážaniu invalidného vozíka bez toho, aby ho musela neustále skladať.
„Zakúpiť auto z vlastných prostriedkov bolo nereálne. Rozhodla som sa kontaktovať rôzne nadácie, založila som zbierku na internetovej platforme a oslovila som mnohé organizácie, ktoré pomáhajú postihnutým deťom. Iná cesta nebola. Som šťastná, pretože pomocnú ruku nám podali mnohí. Známi pre nás pripravili charitatívny guláš a boli sme i na podujatí v Pezinku. Pomohla mi tiež spolužiačka z Nitry. Pravidelne organizuje bazár a výťažok z neho putuje na konkrétny cieľ. Po veľkom úsilí sa nám podarilo vyzbierať potrebnú sumu. Dnes môžem povedať, že to bol zázrak a peniaze nám akoby spadli z neba,“ pokračuje s dojatím v hlase.
Možná úprava
Nové vozidlo Volkswagen Touran je už objednané a čaká sa už iba na jeho dodanie. „Vyberali sme z viacerých značiek, ale napokon sme zvolili práve nemeckého výrobcu. Kúpu som konzultovala s odborníkmi a známymi, ktorí sa do problematiky vyznajú. Potrebovali sme totiž čo najspoľahlivejšie vozidlo, ktoré sa bude dať v budúcnosti podľa potreby upraviť. Verím, že sme si dobre vybrali a aj vďaka darcom nám bude slúžiť dlhé roky,“ vyslovila želanie Iveta a dodala: „Veľmi pekne ďakujem každému, kto nám akýmkoľvek spôsobom pomohol. Ďakujem i Nadácii Železiarne Podbrezová a všetkým jednotlivcom, ktorí nám umožnili kúpu vozidla a tým skvalitnili každodenný život.“
