Na prelome mesiacov február a marec sa v nórskom Holmenkollene, severozápadnom predmestí hlavného mesta Oslo, uskutočnilo 7. kolo Svetového pohára v biatlone. Predstavili sa v ňom aj sestry Remeňové, pretekárky Biatlonového oddielu ŠK Železiarne Podbrezová.
Hneď v úvodný deň podujatia sa na štart postavili obidve naše biatlonistky. Čakali ich vytrvalostné preteky na 15 kilometrov, kde sa za každý netrafený terč pripočítava súťažiacim jedna trestná minúta. Ako prvá z našich vybehla na trať Zuzana so štartovým číslom 46. Po prvých dvoch ležkách, kde minula len raz, bolo dôležité zvládnuť ďalšie dve streľby v stoji. To sa našej pretekárke podarilo a celkovo tak trafila 19 z dvadsiatich terčov. K tomu pridala veľmi dobrý beh, čo v cieli znamenalo výborné 22. miesto. Získala zaň aj 19 bodov do celkového hodnotenia Svetového pohára.
Mária štartovala s číslom 82. Hoci bežecky za svojou dvojičkou na trati veľmi nezaostávala, šesť nesklopených terčov ju odsunulo až na 77. priečku.
Povzbudenie do ďalších štartov
Dvadsiata druhá pozícia Zuzany Remeňovej je nielen jej nové kariérne maximum vo Svetovom pohári, ale aj najlepšie umiestnenie slovenskej pretekárky na najvyššej úrovni v aktuálnej sezóne. „Som maximálna spokojná, mám obrovskú radosť a určite je to pre mňa povzbudenie do ďalších pretekov, ktoré nás čakajú,“ povedala po pretekoch rodáčka z Hruštína. Hoci zdravotne nebola pred štartom stopercentne fit, na trati odovzdala zo seba všetko a nakoniec to vyšlo na výbornú. „Nastavila som si hlavu, že nemôžem riešiť zdravotný stav a snažila som sa robiť maximum. Bol z toho super výkon na strelnici, ale aj na trati. Vôbec by som pred pretekmi nepovedala, že to vyjde až na takéto umiestnenie.“
A to mohla byť podbrezovská biatlonistka pri troche šťastia ešte vyššie a dokonca útočiť na prvú desiatku. Delil ju od nej len jediný netrafený terč, ktorý znamenal minútu navyše. „Určite ma TOP 10 mrzí, bola som k nej blízko. Ale aj 22. miesto vo Svetovom pohári je pre mňa super výsledok. Konečne som predviedla streľbu, ktorú mám natrénovanú z tréningov.“
Zuzane vyhovoval aj priebeh vytrvalostných pretekov, ktorý bol podľa jej slov ideálny. „Hneď v prvom kole som sa chytila pretekárky z Fínska a bežala som s ňou až tri kolá, takže som využívala jej energiu a mohla sa za ňou ťahať. Po druhej ležke som sa stretla s Poľkou a navzájom sme sa potiahli až do cieľa.“
Obidve naše sestry sa predstavili aj v záverečnej miešanej štafete, kde slovenské kvarteto doplnili Damián Cesnek a Tomáš Sklenárik. V cieli ich klasifikovali na 17. priečke.