V podbrezovských železiarňach odpracoval dlhých 45 rokov. Prešiel viacerými pozíciami, pričom v pamäti má mnoho veselých, ale i menej radostných príhod. Aj tie najťažšie situácie však vždy riešil s humorom, ktorý ho sprevádza celý život. Marian Bystriansky našiel záľubu v písaní a vtipom sa snaží šíriť dobrú náladu aj vo svojom okolí. V jeho zbierke by sme našli mnoho fejtónov, rozhovorov, ale najmä aforizmov.
Energický dôchodca rád spomína na roky strávené v Podbrezovej. V železiarňach bol vždy v dobrom kolektíve a ako tvrdí, s kolegami toho veľa preskákal. Popri práci mal široké spektrum záľub. Venoval sa napríklad futbalu, ale i čítaniu humorných literárnych žánrov. Rozhodol sa, že aj on sám niečo napíše.
„Už v mladosti som čítal aforizmy, napríklad od Ernesta Svrčeka z Brezna. V istom bode nastal zlom a ja som tiež túžil niečo vytvoriť. Podarilo sa a moja zbierka sa postupne rozrastala. Svoju tvorbu som neskôr telegramom posielal do rôznych periodík. Spomenúť môžem Šport, Smenu či Pravdu, ale i ďalšie, kde boli príspevky postupne uverejnené,“ pochválil sa autor. Zároveň dodal, že do celoštátnych novín písal aj o jednotlivých zariadeniach z podbrezovských železiarní, ktoré sa v tom čase odovzdávali do používania. Okrem toho prispieval do rozhlasových relácií Zákruta, Rádiovíkend či Sobotník. Zároveň je spoluautorom knihy humoru Po valašsky od zeme.
Písal pre radosť
Autorova láska k písaniu rokmi prekvitala. V minulosti chodieval na služobné cesty a počas nich sa snažil vyhľadať nejakú známu osobnosť, aby sa s ňou stretol a urobil rozhovor.
„Voľný čas som chcel tráviť zmysluplne. Takto som stretol viaceré osobnosti, napríklad atlétku Helenu Fibingerovú či futbalistu Antonína Panenku. Články som písal pre vlastné potešenie a postupne ich posielal do spomínaných periodík. Mal som radosť, že som sa mohol porozprávať s takými významnými ľuďmi a zároveň zažiť s nimi rôzne príhody,“ zalovil v pamäti a spomenul si aj na svoje prvé interview so zápasníkom Jiřím Kormaníkom, strieborným medailistom z olympiády v Tokiu z roku 1964.
Mariana Bystrianskeho to však najviac ťahalo k aforizmom. Postupne si získaval meno, hoci to nebolo ľahké.
„Písanie som vždy bral ako relax. Po práci som si sadol a vymýšľal aforizmy. Stávalo sa, že mi aj v noci niečo napadlo. Preto som mal na nočnom stolíku pripravený zápisník, kde som myšlienku ihneď zaznamenal. Dnes mám v zbierke asi tisíc aforizmov. Je to približne pätnásť kíl papiera,“ hovorí so širokým úsmevom.
Za vydanie vďačí dcére
Hoci sa písaniu aforizmov venuje dlhé roky, okrem médií ich knižne nepublikoval. Zlom nastal minulý rok, keď vydal brožúrku s názvom Futbaloviny. Obsahuje futbalovú abecedu a zbierku aforizmov.
„K vydaniu ma nahovorila dcéra. Ako už názov naznačuje, témou je najmä futbal, ale odbočil som aj k životu v železiarňach. Rád by som v budúcnosti vydal i ďalšie publikácie, keďže napísaných riadkov mám mnoho,“ pokračuje. Autor spolupracuje i s výtvarníkom Petrom Zifčákom, ktorého kresby nájdeme aj v spomínanej brožúrke. Ich vzájomná spolupráca by mohla pokračovať aj v budúcnosti.
Mariana Bystrianskeho sprevádza humor celý život a aj jeho brožúrka je určená pre ľudí rovnakej „krvnej skupiny.“ V budúcnosti by rád zverejnil aj oprášené príbehy železiarov.
„Keď pracujete vo fabrike takú dlhú dobu, zažijete hádam všetko. Zamerať sa chcem na veselé príhody, hoci sa vyskytli aj smutné. Lenže ja túžim ľudí tešiť a šíriť dobrú náladu, aby sa usmievali. Kto ma pozná vie, že život beriem s humorom. A s ním ide všetko ľahšie. Ani v práci som nemal rád napätie. Všetko som sa snažil odľahčiť, pretože pod stresom sa situácie nevyriešia optimálne. Niektorí si mysleli, že si robím srandu, ale ja som hľadal riešenia iným štýlom – uvoľnenejším,“ spomína.
Humor šíril aj na svadbách
Marian Bystriansky je nielen autor, ale vystupoval aj ako starejší na svadbách. „Som stále optimisticky naladený, veď v živote to tak má byť. Dobrú náladu skladám do veršov, ktoré potom zaznejú pri rôznych príležitostiach, napríklad na oslavách narodenín či svadbách. Nemal som problém robiť aj situačný humor. Jednoducho, smiech ma sprevádza na každom kroku.“
Náš bývalý kolega zo železiarní plánuje tvoriť aj naďalej. Postupne zapisuje texty do počítača, hoci, ako priznal, nie vždy sa mu chce. „Dcéra ma povzbudzuje, aby som vydal i ďalšiu knihu, práve zo života vo fabrike. Už mám napísaný úvod, len sa musím dokopať k tomu, aby som pokračoval. V živote som toho veľa zažil, takže rozhodne mám o čom písať.“
Samotný autor má pestré portfólio tvorby. Časť z nej bola uverejnená aj v dvojtýždenníku Podbrezovan, kde bol v minulosti členom redakčnej rady. Sám hovorí, že na toto obdobie má pekné spomienky. Ako dôchodca má teraz viac priestoru na svoj koníček, hoci čas mu zaberá aj práca okolo chaty. Môžeme sa tešiť, že po brožúrke Futbaloviny uzrie v budúcnosti svetlo sveta i ďalšia jeho publikácia. Pretože humoru a dobrej nálady nie je v dnešnej náročnej dobe rozhodne dostatok.
VÝBER AFORIZMOV Z KNIŽKY FUTBALOVINY
• Najradšej hral pred prázdnymi tribúnmi. Nemal ho kto vypískať.
• Bol dušou mužstva. Na ihrisku ho nebolo vidieť.
• Aj hlavný rozhodca môže mať postranné úmysly.
• O osude zápasu rozhodol rozhodca. O jeho osude fanúšikovia.
• Keď mužstvo vyhrá, vypijú si všetci. Keď prehrá, vypije si to len tréner.
• Povzdych fanúšikov po odpískaní penalty: „Aj rozhodca je len človek, hovädo jedno.“
• Po uspávajúcej taktike domáceho mužstva začali tribúny zívať prázdnotou.
• Mužstvo svojím slabým výkonom zdvihlo divákov zo sedadiel. Všetci odišli.
• Hrot útoku by nemal byť tupý.
