Patril medzi opory železiarov v tohtoročnom Slovnaft Cupe. Od trénerov dostal šancu vo všetkých stretnutiach a príležitosti sa chopil naplno. Z brankára Adama Danka sršala istota a spoluhráči sa na neho mohli spoľahnúť. Ešte dnes ho však mrzí, že sa Podbrezová neprebojovala do košického finále, no napriek tomu je vďačný za šancu, ktorú dostal. Dvadsaťročný gólman si je zároveň vedomý, že mužstvo nazbieralo ďalšie cenné skúsenosti.
Pohárová cesta Podbrezovej sa skončila pred bránami finále. Ako by ste zhodnotili účinkovanie vášho tímu v Slovnaft Cupe?
– Pohárová cesta bola krásna od prvého zápasu v Čiernom Balogu, kam sme pricestovali historickým vláčikom, až po posledný nešťastný duel s Trnavou. Cítil som, že som dostal od trénerov šancu, za ktorú som vďačný. Snažil som sa zbierať skúsenosti od zápasu k zápasu. Dnes som milo prekvapený, kam sme to až dotiahli. To však neznamená, že by som neveril v náš úspech. Avšak odohrali sme mnoho ťažkých duelov a darilo sa nám.
S akými očakávaniami ste nastúpili do pohárovej súťaže?
– Na začiatku Slovnaft Cupu som nemal prakticky žiadne. Išiel som od zápasu k zápasu. Postupne však očakávania prichádzali každou ďalšou výhrou. Keď sme vyraďovali súperov, už sme mysleli na niečo viac, a to bolo krásne.
V najvyššej súťaži ste zatiaľ toho veľa neodchytali a zrazu proti vám stáli tímy ako Slovan a Trnava. S akými pocitmi ste nastupovali do týchto duelov?
– Musím povedať, že veľké zápasy neboli len proti Trnave, Slovanu či Zlatým Moravciam, pretože všetky boli rovnako dôležité. Samozrejme, keď prišli ligové mužstvá, bol aj väčší tlak. Klamal by som, ak by som povedal, že som necítil nervozitu. Ale tá bola prirodzená. Postupne, ako som zbieral sebavedomie a prax, bol som aj istejší. Potom som sa snažil riešiť už len situácie v zápase a nenechal sa rozptyľovať ničím okolo.
Nastúpili ste ako jednotka do všetkých duelov. Čo si odnášate z týchto stretnutí?
– Dali mi veľmi veľa. Bol som jednotka v dôležitom ligovom pohári, a to je určitý druh zodpovednosti. Zápasy boli fajn a každý jeden som si užíval. Strieľali sme veľa gólov a málo inkasovali, pričom celé mužstvo odviedlo perfektnú prácu. Skončili sme až pred bránami finále, čo nás ešte stále veľmi mrzí. Boli sme blízko k prepísaniu histórie podbrezovského futbalu. No nielen ja, ale aj ostatní spoluhráči si z toho môžeme odniesť veľmi veľa. Taktiež mi do zbierky pribudli veľké zápasy na krásnych štadiónoch, či už v Bratislave alebo Trnave.
Ešte vo vás rezonuje nešťastné vypadnutie so Spartakom alebo sa už pozeráte dopredu?
– S odstupom času musím priznať, že emócie po domácom zápase s Trnavou boli veľmi negatívne. V našej kabíne prevládalo obrovské sklamanie a dokonca padali aj slzy. Boli sme veľmi blízko finále. Môžeme byť však hrdí, čo sme dokázali, ako sme sa prezentovali a koľko zápasov sme zvládli. S odstupom času nás bolesť z vypadnutia prejde a budeme sa sústrediť na posledné ligové zápasy v tejto sezóne.
V ligovej súťaži neprežívate ideálne obdobie a ešte prišlo aj smolné vypadnutie v pohári. Aká nálada je momentálne v kabíne?
– Nie sme spokojní, pretože hráme dobre, ale prehrávame a nezbierame body. Túžime vyhrávať a prezentovať sa naším futbalom, ale chceme získavať aj body, čo je najdôležitejšie. Všetci sme odhodlaní ešte viac a lepšie pracovať. Pevne verím, že výsledky prídu a znovu sa dostaneme na koňa. Toto obdobie nás môže ale veľmi posilniť.
Povzbudzujú vás tréneri, aby ste nevešali hlavy?
– Máme podporu celého klubu, vrátane trénerov, a to si veľmi vážime. Ako som povedal, musíme len tvrdo pracovať a so súčasnou situáciou sa čím skôr vysporiadať.
