Rakytov je najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Z jeho vrcholu, ktorý sa nachádza vo výške 1 567 metrov nad morom, je kruhový výhľad. Na ňom je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž. Na južnom úpätí sa nachádza zaujímavý útvar – Skalná brána.
Kvôli pekným výhľadom patrí Rakytov k obľúbeným cieľom turistov. Vďaka svojej nadmorskej výške a polohe poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo vrcholov Veľkej Fatry vidieť aj Malú Fatru, časť Chočských vrchov, Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Štiavnické vrchy, Babiu horu a ponad Strečniansku úžinu výnimočne aj Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou.
Prvú májovú nedeľu sa rozhodla na vrchol Rakytova vyjsť aj naša spolupracovníčka Ivana Peťková z expedície valcovne bezšvíkových rúr. Sme radi, že zareagovala na našu výzvu z minulého čísla Podbrezovana, kde sme vás oslovili s tým, aby ste nám posielali zaujímavé tipy na výlet spolu s fotografiami. Viac o túre nám prezradila prostredníctvom svojho rozprávania.
„Túru na Rakytov sme začali z Liptovskej Osady, od horárne Teplô. Bola som tam prvýkrát a tip na túto túru mi dala kamarátka, s ktorou som ju aj absolvovala. Počasie nám vyšlo. Bolo jasno a pomerne teplo na to, že bol začiatok mája. Pri horárni sme odstavili auto, pretože ďalej za rampou bol už zákaz. Dolinou viedla asfaltka a popri ceste tiekol potôčik. Na začiatku bolo pri ceste veľké bralo, akoby brána do doliny. Asi po hodine sa cesta končila a začalo stúpanie horou, kde už bol chodník. Počas stúpania cez horu sme prekonali asi 500 výškových metrov, až kým sme neprišli k útulni Limba. Prvých turistov sme stretli až tu pri chate, kde sme sa posilnili polievkou. Na výber tam toho bolo viac, mali dokonca čapované pivo a obsluha bola veľmi príjemná. Pri chate bolo pekné posedenie a jazierko, kde plávali pstruhy. Od chaty sme potom pokračovali v stúpaní, ale bola to už len necelá hodinka na vrch Rakytov. Tu sme už stretli viac turistov, ktorí sa vracali dole. Dozvedeli sme sa, že pár dní pred nami na tomto mieste pod vrchom pri chodníku zaútočil na pani tokajúci hlucháň. Nám sa ho však nepodarilo vidieť. V tej chvíli sme boli už nad úrovňou lesa, kde začínali lúky a kosodrevina. Posledné stúpanie viedlo trochu po skalách a pomedzi kosodrevinu, potom sme už prišli na Rakytov, kde na nás čakali pekné výhľady. Na vrchu trochu pofukoval vietor, ale slniečko nám prialo. Bola to veľmi pekná a nenáročná túra, ktorá trvala asi päť hodín. Určite ju odporúčam ostatným. Dalo by sa zísť dole aj druhou stranou do Liptovských Revúc. My sme sa však dole vrátili tou istou cestou k horárni.“
