Zelpo aréna v Podbrezovej bola prvého júna dejiskom exhibičného futbalového zápasu osobností podbrezovského futbalu. Pod taktovkou trénerskej dvojice Ladislav Hudec a Marek Fabuľa, ktorí zanechali v našom klube výraznú stopu, sa divákom predstavila celá plejáda hráčov zvučných mien.
Išlo o futbalový sviatok. Inak sa nedá nazvať popoludnie, keď sa na trávniku Zelpo arény objavili mená ako Greško, Vaščák, Viazanko, bratia Pančíkovci, Minčič, ale i Kostelný, Nemec, Tubonemi a ďalší. Po rokoch si opäť obliekli dres železiarov, aby si v priateľskom meraní síl pripomenuli chvíle, keď reprezentovali náš klub. Chlapi sa na duel poctivo pripravili. Jedni sa odeli do bieleho, druhí mali na sebe bordové tričká. Pustili sa do zápolenia s cieľom poraziť súpera a potešiť prítomných divákov.
Hráči si od úvodného výkopu podujatie naplno užívali. Často išli na dno svojich síl, veď kondícia už nie je taká ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi a možno pribudlo aj nejaké kilečko-dve navyše. Ale každý sa snažil – ako za starých čias. A medzi nimi aj Guľa – Peťo Kováčik, ktorý dal definitívnu bodku za pôsobením v našom klube pred odchodom do veľkého futbalu. Prvý polčas pomohol jednej strane, po prestávke druhej.
Hráči ukázali, že v nohách to majú aj po rokoch. Každý sa chcel predviesť v čo najlepšom svetle, preto nechýbali ani súboje, ale všetko s úsmevom na perách v duchu fair-play. A konečný výsledok? Päť päť. Gólov ako maku, hoci zo začiatku mali strelci zvlhnutý pušný prach. No postupne sa rozohrali a siete sa napínali čoraz častejšie. Výsledok však nebol vôbec podstatný…
Fantastická akcia
Hlavných protagonistov pozdravil z tribúny aj Vladimír Soták, generálny riaditeľ podbrezovských železiarní. Vyzdvihol ich nasadenie v zápase, ale zaspomínal aj na roky, keď reprezentovali náš klub. Hráči si atmosféru i prostredie pochvaľovali, hoci po poslednom hvizde rozhodcu mali toho niektorí dosť. No pocit z vydareného popoludnia im určite dodal potrebnú „šťavu.“
„Skvelý nápad vedenia klubu. Bola to naozaj fantastická akcia. Veľmi som sa ňu tešil a som rád, že som mohol prísť. Stretol som chlapcov, ktorých som nevidel dlhé roky. Znovu sme sa mohli porozprávať a pospomínať na staré časy. Verím, že sa podobný duel ešte zopakuje,“ povedal Miroslav Viazanko, ktorý v našom klube pôsobil niekoľko sezón a v roku 2019 tu aj ukončil aktívnu kariéru. Zároveň jedným dychom dodal: „Na Podbrezovú mám tie najkrajšie spomienky. Cítil som sa v klube veľmi dobre. Dodnes je tu výborná partia ľudí, ktorí sa starajú o futbal. Výsledky Podbrezovej sledujem aj naďalej a držím jej palce.“
Najkrajšie obdobie
V podobnom duchu sa niesli slová Ivana Minčiča, ktorý bol kapitánom mužstva pri prvom postupe do najvyššej súťaže pred desiatimi rokmi.
„Stretnutie s chlapcami po dlhej dobe bolo veľmi príjemné. Veľká vďaka patrí celému organizačnému tímu a najmä klubu FK Železiarne Podbrezová. Veľmi som sa tešil a naplno som si dnešný deň užil.“
Minčič zanechal pod Šiklovom výraznú stopu a sám prežil na Horehroní krásne chvíle. „Je ťažké spomenúť si na všetko, čo ma počas pôsobenia v klube postretlo. No môžem povedať, že išlo o najkrajšie obdobie môjho života, veď za Podbrezovú som hral jedenásť rokov. Spoznal som ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte, veľmi blízkych priateľov a aj majiteľov, vedenie či spoluhráčov. Vypichnúť jeden veľký moment, ktorý mi utkvel v srdci je náročné, pretože v Podbrezovej bolo prakticky všetko ideálne. Ale postup do najvyššej súťaže pred dekádou bol predsa len asi najväčším úspechom.“
Ivan Minčič výkony Podbrezovej naďalej pozorne sleduje a dokonca chodí i na niektoré vonkajšie zápasy.
„V klube i mimo neho mám veľa známych. Žijem v Bratislave, preto mám možnosť z času na čas pozrieť si chalanov na vlastné oči. Klubu veľmi fandím a držím palce. Verím, že nastolená vízia prinesie želané ovocie – možno aj boj o najlepšiu trojku v súťaži.“
Gajan bol poctený
Aj Peter Gajan, ktorý v minulosti náš klub reprezentoval, vyjadril po zápase spokojnosť, hoci priznal, že sa poriadne zadýchal. „Myslím, že stretnutie sme si všetci užili. Som šťastný a poctený, že som mohol byť medzi týmito chalanmi. Najpodstatnejšie bolo, že sme si zahrali a nikto sa nezranil. Za roky, čo sa v Podbrezovej robí futbal na najvyššej úrovni, sa v mužstve vystriedalo mnoho dobrých hráčov, vrátane tých, ktorí na exhibíciu nemohli prísť.“
Bývalý výborný futbalista taktiež sleduje výkony nášho tímu. „Herný prejav bol v jarnej časti relatívne dobrý, ale výsledky neboli také, aké by si všetci predstavovali. V kádri železiarov nastali zmeny a situácia nebola pre nikoho jednoduchá. Uvidíme, čo bude teraz v lete. Dúfam, že Podbrezová bude aj naďalej predvádzať dobrý futbal a poteší ľudí lepšími výsledkami ako tomu bolo v jarnej časti,“ uzavrel P. Gajan.
Futbalová exhibícia dokonale splnila účel. Hráči sa stretli, podebatovali, pospomínali a zároveň pobavili divákov. Zorganizovať takýto duel bol rozhodne dobrý ťah, čo potvrdili aj reakcie samotných protagonistov. Z vyjadrení bolo cítiť, že Podbrezová im aj po odchode z klubu navždy zostala v srdci. Preto sa potešia, ak sa podobné podujatie podarí znovu zorganizovať.
