Úloha podbrezovských železiarní v Slovenskom národnom povstaní

Adolf Weinhold – zabudnutý hrdina SNP.

V auguste sme si pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania. Svoju úlohu v ňom zohrali aj Železiarne Podbrezová. Prinášame vám krátky seriál, ako to v podbrezovskej fabrike vyzeralo v časoch, ktoré sa významne zapísali do dejín našej krajiny.

Podľa Imricha Karvaša, financmajstra povstania, organizovanie príprav SNP možno datovať do posledného štvrťroku 1943. V prvej polovici toho roku sa začalo hovoriť o existencii prvých partizánskych jednotiek na východe Slovenska. Už v tomto čase si ilegálne odbojové skupiny (Flóra, Šrobárova, Kochova skupina atď.) uvedomili, že poslednou fázou domáceho odboja bude ozbrojený konflikt. Je samozrejmé, že komunisti, u ktorých bolo povstanie považované za vyvrcholenie odbojovej činnosti, s týmto počítali už skôr. Komunisti sa na to cielene pripravovali od roku 1942. Mali najlepší organizovaný odboj s pevným vedením a s disciplinovaným členstvom.

Zriadená nemecká strana

Po pohltení podbrezovských železiarní koncernom Hermann Göring Werke začali do Podbrezovej postupne prichádzať nemeckí občania. Najprv prichádzali na vyššie riadiace funkcie, ale neskôr sa ich počet zvýšil aj vďaka príchodu mladých nemeckých učňov z okolia Kremnice. Dokonca bola zriadená nemecká strana a moci v závode sa ujal nemecký riaditeľ Sigfried Panzel. Závodný riaditeľ Langer bol odsunutý na vedľajšiu koľaj a zapojil sa do prípravy odboja. V celom komplexe podbrezovských závodov sa začala formovať skupina protifašisticky orientovaných zamestnancov. Ich odbojovým prejavom boli rôzne akcie smerujúce k spomaleniu, obmedzeniu alebo prerušeniu výroby. Sabotážne akcie uskutočnili aj vo vysokej peci v Tisovci, kde bol medzi uhlím nájdený granát.

Hľadanie miesta

V tom období sa začalo s hľadaním miesta na organizovanie odboja. Ako najvhodnejšia sa ukázala chata Trangoška, ktorá ležala pod Ďumbierom. V priebehu roku 1943 boli na ňu vynesené prvé organizačné smernice a vybudované dva bunkre. Pripravovalo sa organizovanie väčších partizánskych skupín, pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť zásoby potravín, zbraní, munície a ostatného vybavenia. V závode boli z tohto dôvodu organizované zbierky. Po zabezpečení financií boli nakúpené zásoby, ktoré bolo potrebné dostať do hôr. Dodávky vykonávali skupiny zamestnancov, ktoré o sebe nevedeli. Zásobovanie bolo veľmi namáhavé, pretože ľudia podstupovali dlhé túry po pracovnej zmene. Zvláštnosťou príprav SNP v podbrezovských železiarňach bolo, že väčšia časť zamestnancov dochádzala do práce z okolitých obcí. Prípravy na odpor v Podbrezovej prebiehali súčasne s prípravami v domovských obciach robotníkov. Na základe tohto stavu vznikli lepšie podmienky pre organizovanie odporu, pretože dedinské prostredie nebolo tak výrazne monitorované ako priestor železiarní. Súčasne sa na svetových frontoch odohrávali udalosti, ktoré boli predzvesťou pádu nacizmu.

Zastavenie výroby

Významným prelomom v oblasti príprav SNP bol vznik Slovenskej národnej rady (SNR). Vytvorilo sa jednotné velenie, ktoré bolo podriadené SNR. Z podnetu vzniknutej SNR boli vytvorené Revolučné národné výbory. Ich úlohou bolo zabezpečiť po finančnej i materiálnej stránke formujúce sa partizánske oddiely. V horských a podhorských dedinách stredného Slovenska sa vytváral priestor, v ktorom boli organizované ozbrojené akcie proti Nemcom. Národné výbory na Horehroní, v Turci, na Orave i na Gemeri ešte pred vypuknutím SNP zásobovali potravinami početné partizánske skupiny. V Podbrezovej obdobnú činnosť realizoval Adolf Weinhold. Predstavitelia podbrezovského odboja sa dohodli, že spoločnou akciou robotníkov s partizánmi prinútia nemeckú správu železiarní opustiť závod tak, aby pri svojom odchode nevzali so sebou cenné veci a nepoškodili strojové vybavenie. Rozhodli sa, že všetky závody, ktoré patria pod podbrezovskú správu (Podbrezová, Piesok a Hronec) zastavia výrobu po výplate, teda 26. augusta 1944. V tento deň prišla do Podbrezovej na nákladných autách jednotka ozbrojených partizánov.

Ochrana závodu

Partizáni začali robotníkom rozdávať letáky, v ktorých ich vyzývali k skoncovaniu vlády Nemcov a ľudákov. Následne bola touto jednotkou obsadená pošta, železničná stanica a v blízkom parku odstránili bustu. Už od roku 1939 bol v Podbrezovej vojenský priemyselný dozor. Za prednostu vojenskej správy bol vymenovaný A. Weinhold, ktorý bol zarytým antifašistom a len veľmi ťažko znášal nemecké požiadavky. Od nástupu na vojenskú činnosť zachránil veľa robotníkov. Okolo seba začal zgrupovať skupinu ľudí antifašistického zmýšľania. Robotníkov cvičil v ovládaní zbraní a rôznych diverzných akciách. Od roku 1943 sa Weinhold zapojil do príprav ozbrojeného povstania. V roku 1944 ho Ján Golian poveril organizovaním odboja na Horehroní. Štyri mesiace pred vypuknutím SNP bol na základe rozhodnutia prezidenta Tisa zbavený funkcie prednostu v Podbrezovej a bol preložený do Zemianskych Kostolian, kde však pokračoval vo svojej odbojovej činnosti. Nemci pôsobiaci vo fabrike boli vyzvaní, aby do ôsmej hodiny opustili závod najbližším vlakom. Hneď po výplate mzdy zaznela siréna. Zastavená bola práca a robotníci sa zhromaždili na nádvorí závodu, kde odzneli prejavy ilegálnych pracovníkov, vyzývajúce štrajkujúcich robotníkov do boja proti okupantom. Na znak súhlasu so štrajkom v Podbrezovej zastavili prácu aj robotníci vo Vajskovej, Dubovej, na pílach v Štiavničke, Jánošovke, Gašparove, Polomke a Červenej Skale. Ešte v ten deň sa dostavil do kasární v Brezne Emil Peťko s dôstojníkom vojenského dozoru v Podbrezovej, aby vyzdvihli zbrane pre závodnú milíciu, ktorú z poverenia ilegálnej organizácie KSS zorganizoval Alexander Kaliský. Závodná milícia tak prevzala ochranu závodu.

Pokračovanie v ďalšom čísle.