V dňoch 17. a 18. augusta sa uskutočnil štafetový beh Od Tatier k Dunaju. Na trati z Jasnej do Bratislavy bežali aj niektorí naši spolupracovníci, ktorým sa úspešne podarilo prísť až do cieľa.
Trať behu tvorí 36 úsekov rôznej dĺžky a náročnosti, pričom celková vzdialenosť pretekov je 345 kilometrov. Dĺžka jednotlivých úsekov sa pohybuje od 7 do 12 kilometrov. Každý bežec z družstva, ktoré má väčšinou 12 členov, absolvuje tri úseky, približne s odstupom 8 až 10 hodín. Spolu tak zabehne okolo 30 kilometrov počas necelých dvoch dní, pričom beží cez deň i v noci.
Trojica bežcov z našej akciovej spoločnosti, konkrétne Henrich Jargan, Ľubomíra Srnková a Alena Ťažká, boli spolu v jednom tíme s názvom Pohodáři zo ŽP. Peter Burik, zamestnanec dcérskej spoločnosti ŽP Výskumno-vývojové centrum, s.r.o., štartoval v družstve Mintal-twd team. Všetkých štyroch bežcov sme sa opýtali, koľký raz štafetové preteky Od Tatier k Dunaju absolvovali, ako hodnotia tento ročník a ako sa im darilo.
Henrich Jargan, odbor expedície a obchodnej administratívy
– Bola to moja štvrtá účasť na tomto podujatí a stále som bol v rovnakom tíme. Nálada bola výborná ako vždy, čo je pre nás najdôležitejšie. Samozrejme sa však snažíme aj o čo najlepší výsledok. Myslím, že každý z nás si tento rok siahol na dno svojich síl a odovzdal na trati maximum. Čo sa týka môjho individuálneho výkonu, zaznamenal som zatiaľ najlepšie etapové umiestnenia zo všetkých ročníkov, konkrétne 79., 54. a 76. miesto z 213 bežcov. Prvé dve etapy sa mi bežalo veľmi dobre a bol som prekvapený ako to ide. V poslednej mi už dochádzali sily, čo bolo spôsobené kumulujúcou sa únavou a horúcim počasím, keďže teplota miestami dosahovala až cez 30 stupňov Celzia.
Ľubomíra Srnková, odbor technického a investičného rozvoja
– Štafetového behu Od Tatier k Dunaju som sa zúčastnila druhýkrát. Máme úžasný česko-slovenský tím zložený z dvanástich bežcov a dvoch šoférov, vo veku od 29 do 60 rokov. Tento rok sa nám stalo, že sa jedna spolubežkyňa na nočnom úseku stratila. Nevšimla si odbočku a tak namiesto sedem kilometrov bežala pätnásť. Boli to riadne nervy, najmä pre bežca, ktorý čakal v daždi na odovzdanie štafety. Teraz sa však na tom už iba zasmejeme a máme aspoň na čo spomínať. Tento ročník bol oproti minulému náročný počasím, striedali sa búrky s teplom, no napriek tomu som so svojím výsledkom spokojná. V porovnaní s vlaňajškom som bežala rýchlejšie, čo ma potešilo. Preteky sú síce náročné, každý účastník musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny, dva dni sa riadne neumyje, nevyspí, presúva sa v aute s obmedzeným priestorom, no už teraz sa teším na ďalší ročník a predovšetkým na ľudí, ktorí sú jeho súčasťou.
Alena Ťažká, odbor riadenia a zabezpečenia kvality
– Od Tatier k Dunaju som bežala už piatykrát, takže som vedela, čo ma čaká. Napriek náročnosti pretekov sa na ne rada vraciam. Organizácia je vždy na jednotku, od značenia až po občerstvenie. Užila som si každý jeden beh. Počas celých pretekov, dokonca aj v noci, nás ľudia po dedinách povzbudzovali, podávali vodu, ovocie a čo bolo najlepšie, záhradnými hadicami nás polievali vodou počas horúčav. Aj náš šofér sa o nás príkladne staral. Doniesol ležadlá, varič na kávu a vždy, keď sme oddychovali, poskytoval nám servis. Od začiatku vieme, že sa nejdeme umiestniť na popredných priečkach, ale vychutnať si pretekársku atmosféru. Samozrejme, snažíme sa vydať zo seba čo najviac, vychutnať si beh, ktorý nás baví a v neposlednom rade si užiť partiu bežeckých priateľov.
Peter Burik, ŽP Výskumno-vývojové centrum, s.r.o.
– Tento rok som sa zúčastnil druhýkrát štafetového behu Od Tatier k Dunaju. Na tieto preteky som sa veľmi tešil. Ide o netypické tímové preteky, čo prináša aj veľkú zodpovednosť za družstvo. V našom tíme, ale aj medzi ostatnými súťažnými družstvami, panuje priateľstvo a úžasná podpora, ktorá vnáša veľa psychických i fyzických síl, keďže preteky trvajú viac ako 24 hodín a beží sa dňom i nocou, za každého počasia. Náš tím obsadil celkové desiate miesto z 213 štartujúcich družstiev, s čím sme veľmi spokojní. Každý z nás bežal na hranici svojich možností a nechal na trati všetky sily. Pre mňa ostane tento ročník nezabudnuteľný tým, že som bežal najneobľúbenejšiu etapu medzi súťažiacimi, a to 10 kilometrov po bratislavskej hrádzi na pravé poludnie, kde teplota vystúpila vysoko nad 30 stupňov Celzia, čo ma dokonale preverilo. Aj napriek náročnosti odporúčam štafetové preteky Od Tatier k Dunaju každému rekreačnému bežcovi, lebo ide o 345 kilometrov plných spomienok.
