Úloha podbrezovských železiarní v Slovenskom národnom povstaní

V auguste sme si pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania. Svoju úlohu v ňom zohrali aj Železiarne Podbrezová. Prinášame vám krátky seriál, ako to v podbrezovskej fabrike vyzeralo v časoch, ktoré sa významne zapísali do dejín našej krajiny. V aktuálnom vydaní pokračujeme druhou časťou.

V Podbrezovej nastalo po úteku Nemcov 26. augusta krátke obdobie bezvládia, lebo povstalci nenastolili okamžite novú správu v závode. Po príchode Emila Peťku z Hronca bol robotníkmi zvolený revolučný závodný výbor, ktorý prevzal vedenie v závode. Uchopenie moci v podbrezovských železiarňach a okolité ohniská nepokojov, ktoré boli spojené s partizánskou aktivitou na Horehroní, môžeme považovať za jednu z čiastkových príčin vypuknutia SNP. Vzhľadom k narastaniu partizánskeho hnutia na Slovensku vládli v nacistických inštitúciách rozličné názory na otázku, či je už situácia skutočne taká, že vyžaduje okupáciu. Vojenské orgány sa najprv spoliehali, že východné Slovensko bolo do 3. augusta vyhlásené za operačné pásmo a aj keď ich partizánska činnosť znepokojovala, nepredpokladali ešte obsadenie za potrebné. Až 25. augusta 1944 bolo rozhodnuté poslať na Slovensko niektoré jednotky záložného vojska, ktoré dorazili 29. augusta. Reakciou na intervenciu nemeckých vojsk bola výzva do boja proti nemeckým okupantom. Ján Golian si na svojom veliteľstve v Banskej Bystrici vypočul Čatlošov prejav, po ktorom sa rozhodol vydať heslo „Začnite s vysťahovaním.“ Na základe týchto slov a ďalších udalostí sa oficiálne začalo Slovenské národne povstanie.

Zásobovanie z Podbrezovej

Dôležitú úlohu v SNP zohrávali priemyselné podniky, najmä tie, ktoré priamo zabezpečovali partizánom vojenské vybavenie. Železiarne v Podbrezovej boli hlavným strojárskym podnikom, ktorý povstalcov zásoboval celé dva mesiace. V situácii, keď sa územie ovládané povstalcami nachádzalo v obkľúčení fašistickej armády, úloha podbrezovských železiarní významne vzrástla. Povstanie sa mohlo spoliehať len na svoje zásoby, ktoré boli dopĺňané sovietmi po vzdušnej ceste. Podbrezová bola dôležitým železiarskym podnikom na území ovládanom odbojom, preto bola výroba obnovená už 31. augusta v prevádzkach, ktoré mohli najviac pomôcť frontu.

Kalendár Márie Fiabánovej z roku 1944, ktorá bola sekretárkou riaditeľa Langera. Foto: archív redakcieZavedená bola oprava vojenských motorových vozidiel, vyrábali sa výbušné míny, mínomety, zásobníky do guľometov, podkovy pre kone, zákopnícke lopaty, nástroje pre ženistov, plechové piecky do zákopov či poľné kuchyne. Dodával sa kyslík a stlačený vzduch na umelú hmlu a protileteckú obranu. Za zmienku stojí dodávka trosky, škvary a páskového železa na stavbu provizórneho letiska v Rohoznej pri Brezne. Ďalej to boli dodávky pozinkovaných benzínových sudov, ocele na protitankové prekážky a rôznych želiez k opevňovacím prácam.

Železo pre povstalecký pancierový vlak

V Podbrezovej  sa vyrobili a dodali aj hrubé plechy, tyčové a tvarové železo rôznej akosti na známy pancierový vlak „Masaryk“, ktorý bol nasadený na trati Brezno – Červená Skala. Predtým strojárne Vyhne ponúkli pancierové plechy, ktoré vraj Nemci používali pri stavbe ponoriek, ale technické skúšky vykonané na mieste ukázali, že je to príliš mäkký a nevhodný materiál. Prvé dve súpravy povstaleckých vlakov boli teda pancierované obyčajným kotlovým plechom, aký sa používal pri opravách železničných rušňov. Tohto plechu mali železničné dielne vo Zvolene, našťastie, dostatočnú zásobu. Až pre tretí vlak dostali z Podbrezovej kvalitnejší špeciálny oceľový materiál. Na výrobkoch pre povstalecké a armádne jednotky sa pracovalo v železiarňach v nepretržitých zmenách. Celková výška dodaného materiálu bola podľa podnikových tlačív vyčíslená na 7 233 514 vtedajších korún slovenských.

Zriadenie nemocnice

Závod zabezpečoval aj zdravotnícku a zásobovaciu pomoc pre povstalcov. Náklady na stravu, oblečenie a starostlivosť predstavovali 3 646 388 korún. Významnou pomocou bolo zriadenie vojenskej nemocnice s kapacitou pre 120 ranených. Bol zriadený očisťovací kúpeľ pre 300 mužov a kuchyňa pre približne taký istý počet ľudí. Pomoc bola zvýraznená tým, že sa dosiahla za zníženého stavu robotníctva. Výroba v Podbrezovej bola obnovená aj napriek tomu, že tisícka robotníkov nastúpila do povstania. Podbrezová bola svojimi dodávkami nesmierne dôležitá pre povstalecký front, preto bolo potrebné jej pomoc zachovať. Nové vedenie uskutočnilo reorganizačné zmeny, po ktorých boli pracovníci preraďovaní na najdôležitejšie prevádzky. Boli povolaní bývalí starí zamestnanci, ktorí aspoň čiastočne nahrádzali odvedencov. Do Podbrezovej dokonca začali prichádzať od prvých dní utečenci zo závodov a miest, ktoré ohrozovali Nemci. Takto železiarne získali nových ľudí, ktorí sa zapojili do výrobného procesu. Najlepšie sa uplatnili kvalifikovaní odborníci z Dubnice nad Váhom a z Dolných Hámrov. Ovládali technológiu zbrojárskej výroby, ktorá bola nesmierne dôležitá pre potreby SNP a v Podbrezovej nemala až takú dlhú tradíciu.Poznámky M. Fiabánovej v kalendári z roku 1944. Dňa 27. augusta Nemci opustili závod a o deň na to nastala mobilizácia partizánov.	Foto: archív redakcie

Konferencia závodných výborov

Novozaložené závodné výbory počas SNP koordinovali výrobu, riešili mzdové podmienky, zabezpečovali potreby robotníkov a podporovali povstanie. Kvôli ich koordinácii a zjednoteniu vedenia bolo potrebné zvolať konferenciu. Za miesto konania bola zvolená Podbrezová, pretože predstavovala silné robotnícke centrum a bola jadrom povstania. Dňa 15. októbra 1944 sa vyše 200 delegátov závodných výborov a dôverníckych zborov zo 137 závodov oslobodeného i okupovaného územia Slovenska zišlo v závodnom hoteli v Podbrezovej. Túto konferenciu viedol handlovský baník Štefan Kušík. Prítomní boli aj Gustáv Husák za ÚV KSS, Marek Čuleň za Zväz roľníkova a Ján Šverma za moskovské vedenie KSČ. Tému rokovania výstižne charakterizujú slová, ktoré v ten deň predniesol Šverma: „Nesmieme už nikdy pripustiť, aby robotnícka trieda bola roztrieštená, ako v časoch predmníchovskej ČSR, keď jestvovalo 13 odborárskych ústrední a mnoho odborových zväzov…“ Po referátoch ostatných zúčastnených sa k slovu dostal riaditeľ Langer, ktorý podal informácie o výrobných plánoch pre povstalecké jednotky. V samom závere bola prijatá rezolúcia adresovaná SNR. Stálo v nej, že prítomní delegáti sa dohodli na poštátnení všetkého priemyslu, ktorý bol v rukách zahraničných i domácich fašistov.

Pokračovanie v ďalšom čísle.