V auguste sme si pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania. Svoju úlohu v ňom zohrali aj Železiarne Podbrezová. Prinášame vám krátky seriál, ako to v podbrezovskej fabrike vyzeralo v časoch, ktoré sa významne zapísali do dejín našej krajiny. V aktuálnom vydaní pokračujeme štvrtou, záverečnou časťou.
Rozbitím 309. streleckého pluku nemeckých vojsk 29. januára 1945 v Čiernom Balogu bol nepriateľ nútený opustiť Brezno a presunúť sa na obranné pozície východne od Valaskej. Úzky priestor doliny Hrona dovolil Nemcom brániť novú pozíciu do 21. marca. Podbrezová sa v tomto období počas siedmich týždňov ocitla priamo na hranici frontovej línie. Civilné nemecké obyvateľstvo bolo zo závodu evakuované, ale ostatní tam ostali. Zamestnanci železiarní museli plniť pokyny nemeckej armády. V ťažkých zimných podmienkach vykonávali opevňovacie a zákopové práce. Postupne boli fašistické vojská vytlačené z Valaskej i Hronca. Po obchvatnom manévri sovietskych a rumunských vojsk, ktoré sa ťažkým terénom dostali do Brusna, bola 21. marca 1945 Podbrezová oslobodená.
Ruské spravovanie Podbrezovej
Po oslobodení sa vrátili z hôr mnohí pracovníci a poprední antifašistickí bojovníci. S pomocou armády sa snažili obnoviť prevádzku a preorientovať výrobu podľa požiadaviek sovietskeho velenia, ktoré dočasne spravovalo železiarne. Rusi totiž považovali závod za vojnovú korisť, keďže predtým patril Nemcom. Po ukončení bojov sa zistilo, že podbrezovský komplex utrpel značnú škodu v dôsledku odpredaja prevádzky v Hronci. Tamojšia smaltovňa bola nemeckou správou predaná firme Scholz – Matějovice so všetkým strojným zariadením, hotovými výrobkami a surovinami za cenu 4,5 milióna korún. Podľa informácií od Národnej správy Podbrezová a členov závodných výborov bola len hodnota hotových výrobkov a surovín vyššia ako predajná cena celej smaltovne.
Rokovania o vlastníctve
Rokovania o otázke vlastníctva Podbrezovej a pričlenených závodov v poverení Slovenskej národnej rady (SNR) sa začali 23. júla 1945. Poverenec SNR pre priemysel a obchod Ján Púll uznal zmluvu z roku 1941 za platnú a čsl. Zbrojovku vyhlásil za majiteľa všetkých akcií spoločnosti Železiarne Podbrezová uč. spol. Bratislava, čím sa oficiálne stala jediným majiteľom Podbrezovej. Závod v Rožňave sa po oslobodení dostal pod národnú správu. Podľa viacerých predstaviteľov štátu a železiarní mal byť štátnym podnikom. Národná správa Podbrezovej podala dňa 23. júla 1945 povereníctvu SNR pre priemysel a obchod žiadosť o včlenenie závodu pod Národnú správu Podbrezová, čím sa mali negovať snahy maďarskej strany.
Miliónové škody v dôsledku okupácie
Po príchode prvých sovietskych jednotiek obyvateľstvo začalo pracovať na odstraňovaní škôd v závode. Po vyrabovaní totiž stihli ešte nemeckí vojaci vyhodiť do povetria zinkovňu a zamínovať veľkú časť závodu. Zamínované boli všetky mosty a osem z nich stihli Nemci vyhodiť do vzduchu. Najväčšie škody boli v strojárni závodu, ktorá bola okupantmi pred útekom zaplavená. Voda na dlhý čas vyradila z prevádzky elektrické motory, ktoré sa tu nachádzali. Na viacerých miestach boli prerušené elektrické a vodovodné siete. Škody na odvezenom materiáli a na službách nemeckej armáde boli po vojne vyčíslené na 8 205 562 korún. Straty spôsobené v dôsledku činnosti maďarského vojska boli 124 557 korún. Výška rozkradnutého inventáru budov závodu bola určená na 211 669 korún. Celková škoda spôsobená v dôsledku okupácie závodu nacistickými vojskami bola po vojne vyčíslená na približne 8,5 milióna korún.
Nevyhnutné opravy
V prvých fázach po oslobodení bolo nutné odstrániť aspoň tie poruchy, ktoré bránili obnoveniu výroby. Začali sa čistiť podnikové cesty, obytné i továrenské budovy a odstraňovať míny. Najviac práce bolo s čistením miest, kde sa nachádzali uhynuté kone po nemeckej a maďarskej armáde. Nutnosťou v tejto fáze bola oprava elektrického prúdu a opätovné zavedenie prívodu pitnej vody. Dopravnému oddeleniu sa v tomto čase podarilo opraviť jednu lokomotívu, ktorá ležala v starom železe. Vďaka nej sa mohla zahájiť doprava osôb medzi Podbrezovou a Brusnom, dvakrát za deň. V dobe oslobodenia Podbrezovej bola v čiastočnej prevádzke stará jemná trať vo valcovni a mostáreň. Budova skladu bola prebudovaná na opravovňu železničných vagónov. V závode na Piesku sa zas realizovali opravy áut. Uvedenie celého komplexu podbrezovských železiarní do prevádzky záviselo len na oprave dopravných sietí, pretože do závodu sa nemohli dostať potrebné suroviny a vyviezť hotové výrobky.
Najväčšími stratami boli ľudské obete
Nemci spôsobili mnoho škôd na majetku železiarní i na súkromnom majetku ľudí, ktorí v nich pracovali. Najväčšie straty však boli v obetiach, ktoré si vyžiadali bojové operácie počas SNP. V bojoch padlo 97 zamestnancov podbrezovských železiarní. Okrem zamestnancov zahynuli významné osobnosti, ktoré sa výrazne podieľali na oslobodení a záchrane železiarní. Spomeňme napríklad Adolfa Weinholda, ktorého po vypočúvaní gestapo pravdepodobne popravilo. Ján Šverma zahynul počas ústupu do hôr pri prechode Chabenca. Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia ČSR položil svoj život v aktívnom boji proti fašizmu.
Zhodnotenie úlohy podbrezovských železiarní v SNP
Bolo veľkým šťastím, že Podbrezová nebola zbombardovaná ako blízka rafinéria v Dubovej, pretože škody by boli určite ešte väčšie. Nič to však nemení na fakte, že následky druhej svetovej vojny boli pre Železiarne Podbrezová veľmi ťažké. Napriek tomu bola podbrezovská fabrika hlavným strediskom povstaleckého zbrojárstva. Výroba v železiarňach dokázala celé dva mesiace podporovať povstalecké vojsko, jeho potreby, žiaľ, nedokázala úplne napĺňať. Ako sme už spomínali, podnik bol jediným svojho druhu (veľkosťou a orientáciou) na povstaleckom území. Vždy vo svojej histórii železiarne vyrábali len polovýrobky, ktoré povstalci nemohli použiť v plnej miere a okamžite. Závod potreboval nové zariadenia, výrobné postupy a najmä veľa času, aby dokázal napĺňať potreby povstania. Avšak pomoc SNP bola od prvých dní nadpriemerná a dokonca aj zamestnanci fabriky položili za záchranu jej vybavenia, svojich rodín a krajiny i svoje vlastné životy.