Jednou z neodmysliteľných povinností zamestnávateľa voči zamestnancom je poskytnúť im doklad o zúčtovaní mzdy – výplatný lístok. V našej akciovej spoločnosti sa zamestnanci mohli rozhodnúť, či ho chcú dostávať v klasickej – tlačenej forme alebo elektronicky. Vo výplatnom lístku je množstvo údajov, ktoré hovoria o odpracovaných i neodpracovaných dňoch, peňažných odmenách a tiež o jednotlivých čiastkach odvedených pre štát. A tých nie je málo, čo si mnohí ani neuvedomujú, nakoľko sú rozpísané do viacerých položiek. Medzi inými sa ukrývajú aj výdavky zamestnanca na stravovanie, pravidelné príspevky do tretieho piliera či ďalšie zrážky, ktoré znižujú výplatu zamestnanca a robia rozdiel medzi jeho čistou mzdou a výplatou na účet. Všetky položky je potrebné brať do úvahy a hodnotiť výsledok ocenenia komplexne. Aj o tom sa dočítate v ucelenom prehľade, ktorý vám ponúkame. Aby bol článok čo najviac zrozumiteľný, uvádzame fiktívny výplatný lístok so sumou 1 000 eur.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že výplata na účet nie je celkové ohodnotenie mesačného výkonu zamestnanca. Výslednú sumu totiž výrazne ovplyvňujú odvody pre štát, ktoré musí odvádzať nielen samotný zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ. Najskôr si poďme pripomenúť a rozmeniť na drobné, čo niektoré položky výplatného lístka vlastne znamenajú.
CELKOVÁ CENA PRÁCE
Začnime položkou celková cena práce. Môže sa stať, že tento údaj udrie do očí najviac, nakoľko obsahuje najvyššiu sumu. Hoci by sme ju najradšej videli na našom účte, nie je to možné. Čo to teda znamená celková cena práce? Vysvetlenie je jednoduché. Zamestnancova hrubá mzda je 1 000 eur, zamestnávateľ mu prispieva na DDS – III. pilier tromi percentami, čo predstavuje 30 eur mesačne.
K sume 1000 eur si pripočítajte odvody na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré hradí zamestnávateľ, v našom prípade akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová. Podľa zákona ide o 36,2 percenta z vymeriavacieho základu, spravidla z hrubej mzdy. Čiže zamestnávateľ za vás z hrubej mzdy 1 000 eur zaplatí 365,30 eur, čo je spomínaných 36,2 percenta. Vaša celková cena práce je tak 1 365,30 eur.
VÝPLATA NA ÚČET A ČISTÁ MZDA
Odvody platí aj druhá strana – zamestnanec. Z hrubej mzdy, teda nami zadaných 1 000 eur, musí zamestnanec podľa zákona zaplatiť odvody vo výške 13,4 percenta. Navyše, zamestnancovi je zrazená daň. Pri jej výpočte sa mesačne uplatňuje nezdaniteľná časť na zamestnanca, ktorá je v tomto roku 470,54 eur. Táto suma sa mení (rastie) v závislosti od výšky životného minima každý rok a je určená zákonom.
Pre lepšie pochopenie uveďme znova konkrétny príklad. Zamestnanec dosahuje za príslušný kalendárny mesiac hrubú mzdu 1 000 eur, príspevok zamestnávateľa na DDS je 30 eur. Z tejto sumy sa mu odráta 135,20 eur na zdravotné a nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, starobné a invalidné poistenie (dohromady 13,4 percenta). Ostane suma 864,80 eur. Následne vypočítame daň. Pri výpočte dane z príjmov uplatníme, to znamená odpočítame zamestnancovi nezdaniteľnú časť na daňovníka (tzv. nezdaniteľné minimum) vo výške 470,54 eur a z výslednej sumy 394,26 eur vypočítame daň vo výške 19 percent, čo predstavuje 80,61 eur. Vypočítali sme tak čistú mzdu (nie mzdu na účet – k výplate) vo výške 784,19 eur (1000 eur hrubá mzda, mínus 135,20 eur odvody, mínus 80,61 eura daň).
Výsledná suma na účet sa ďalej mení v závislosti od výšky sumy, ktorú si zamestnanec šetrí na DDS – III. pilier. Rovnako výšku výplaty na účet ovplyvňujú zrážky za stravu, doplnkový sortiment, exekučné zrážky, zrážky na dohody, tovar z automatov, prípadne iné zrážky. Ich výška môže byť pohyblivá, presné sumy nájdete vo vašom výplatnom lístku.
Na samom konci výplatnej pásky vľavo je položka celkové povinné platby štátu a konkrétna suma. V našom prípade, ak sme vychádzali z celkovej ceny práce vo výške 1 365,30 eur a hrubej mzdy 1 000 eur, odvádzame štátu, spolu s naším zamestnávateľom, dokopy 581,11 eura.
KOĽKO ODVÁDZA ŠTÁTU ZAMESTNANEC A KOĽKO ZAMESTNÁVATEĽ PRI HRUBEJ MZDE 1 000 EUR?
Pripomíname, že pracujeme so sumou 1 000 eur v hrubom, ktorú musí zamestnávateľ povinne navýšiť o odvody vo výške 36,2 percenta, teda o 365,30 eur.
Odvody vo výške 365,30 eur – platí zamestnávateľ.
Odvody vo výške 135,2 eur z hrubej mzdy 1 000 eur – platí zamestnanec.
Daň 80,61 eur – platí zamestnanec.
Spolu platíme štátu (zamestnanec + zamestnávateľ) 581,11 eur z celkovej ceny práce vo výške 1 365,30 eur.
Dôležitou položkou vo výplatnej páske zamestnancov akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová sú aj celkové povinné platby štátu v percentách. Číslo predstavuje pomer sumy celkových povinných platieb štátu (v našom prípade 581,11 eur) a celkovej ceny práce (1 365,30 eur). Z toho vyplýva, že v tomto prípade štátu zaplatíme z ceny práce približne 43 percent.
A ako je to s platením poistného?
Na záver si ešte pripomeňme všetky druhy poistného, ktoré musia štátu hradiť obe strany – zamestnanec (13,4 percenta z hrubej mzdy) a zamestnávateľ (36,2 percenta z hrubej mzdy).
Poistné na zdravotné poistenie: V Slovenskej republike musí byť zdravotne poistený každý občan – a to nepretržite, každý deň. Poistné je zrážané zamestnancom zo mzdy. Na výber máme tri zdravotné poisťovne – Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union. Z poistenia je hradená zdravotná starostlivosť občana, výdavky na lieky, ošetrenie a podobne. Podľa zákona platí z vymeriavacieho základu (pre zdravotné poistenie je vymeriavacím základom hrubá mzda + príspevok zamestnávateľa na DDS – III. pilier) samotný zamestnanec 4 percentá a jeho zamestnávateľ odvedie štátu 11 percent. Ak je zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím, platí zo mzdy na zdravotné poistenie sumu vo výške 2 percentá a zamestnávateľ z jeho mzdy odvedie 5,5 percenta.
Poistné na nemocenské poistenie: Z tohto poistenia sa hradia nemocenské dávky, keď zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu práceneschopnosti, úrazu (nemocenské), prípadne práceneschopnosti rodinného príslušníka (ošetrovné), rovnako aj materské. V tomto prípade odvádza zamestnanec 1,4 percenta z hrubej mzdy a rovnaké percento platí aj zamestnávateľ.
Poistné na starobné poistenie: Ide o čiastku, ktorá putuje do fondu, z ktorého sa platia všetky dôchodkové dávky – starobný, predčasný starobný, sirotský a vdovský. Zamestnanec je povinný zaplatiť 4, no zamestnávateľ uhradí štátu až 14 percent z hrubej mzdy jeho zamestnanca. Pokiaľ je však zamestnanec účastníkom starobného dôchodkového sporenia (kapitalizačný, tzv. II. pilier), táto suma sa následne rozdelí medzi sociálnu poisťovňu a príslušnú dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
Poistné na invalidné poistenie: Slúži na vykrytie dávok invalidného alebo čiastočne invalidného dôchodku. Zamestnanec a aj zamestnávateľ sú povinní odvádzať po tri percentá z každej mesačnej mzdy.
Poistné na poistenie v nezamestnanosti: Sú z neho hradené dávky v nezamestnanosti, na ktoré má po splnení zákonných podmienok právo každý občan Slovenskej republiky a tiež slúži na postúpenie finančných prostriedkov, ktoré žiada príslušný orgán na výplatu podpory v čase skrátenej práce. Sadzba poistného je jedno percento od zamestnanca, zamestnávateľ hradí na poistenie v nezamestnanosti pol percenta.
Ďalšie odvody platí už iba zamestnávateľ. Konkrétne ide o:
Poistné na garančné poistenie (odvádza iba zamestnávateľ vo výške 0,25 percenta): Dávky garančného poistenia sa z neho platia zamestnancom v prípade, ak by sa zamestnávateľ dostal do platovej neschopnosti, napríklad pri konkurze.
Poistné na úrazové poistenie (odvádza iba zamestnávateľ vo výške 0,8 percenta): Peniaze idú na vyplatenie úrazových dávok. Teda pri pracovných úrazoch alebo chorobách z povolania.
Poistné na financovanie podpory (odvádza iba zamestnávateľ vo výške 0,5 percenta): Ide o poistenie v čase skrátenej práce. Podpora sa zamestnávateľovi poskytuje, ak došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktoru alebo z dôvodu mimoriadnej okolnosti. Typickým príkladom bola pandémia koronavírusu.
Poistné do rezervného fondu solidarity (odvádza iba zamestnávateľ vo výške 4,75 percenta): Je určený na výplatu dávok, na úhradu ktorých nie je v základnom fonde dostatok finančných prostriedkov a na úhradu škody, ktorú by spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť alebo jej depozitár na majetku v dôchodkových fondoch. Ide o zásadný prvok ochrany sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia.
