Spoločnosť ŽP EKO QELET dosiahla významný míľnik v šrotovaní starých vozidiel

Spoločnosť ŽP EKO QELET je v slovenskom meradle špičkou v oblasti spracovania autovrakov. Foto: ŽP EKO QELET

Akciová spoločnosť ŽP EKO QELET je nielen najväčším dodávateľom oceľového šrotu do podbrezovských železiarní, ale aj jednou z najvýznamnejších slovenských firiem vo výkupe a ekologickom spracovaní autovrakov. Október tohto roka bol pre ňu špecifický, keďže počas neho dosiahla zaujímavý míľnik. Od zavedenia celoštátneho systému spracovania starých vozidiel zošrotovala už 110-tisíc automobilov. V celoslovenskom meradle jej v tomto smere patrí absolútne prvenstvo.

Nielen na túto tému sme sa rozprávali s Romanom Veverkom, generálnym riaditeľom ŽP EKO QELET a.s.

Celkovo 110-tisíc zošrotovaných vozidiel je rozhodne významným míľnikom v histórii vašej akciovej spoločnosti. Odkedy je vedená táto štatistika?

– Vedenie evidencie o vyzbieraných a spracovaných starých vozidlách, slangovo ich nazývame autovraky, je predpísané našou legislatívou. Takže od získania kladných rozhodnutí príslušných orgánov na tieto činnosti si plníme aj povinnosti súvisiace s touto oblasťou. V našom prípade je to od roku 2008. Napriek tomu, že ide o dlhú dobu, číslo 110-tisíc spracovaných autovrakov je skutočne pozoruhodné a v našich končinách jedinečné.

Čomu vďačíte, že sa vám podarilo dosiahnuť takúto významnú métu?

– Je to predovšetkým vďaka širokej sieti zberných miest. V súčasnosti v nej máme 48 prevádzok s povolením na zber starých vozidiel. K samotnému šrotovaniu autovraku, tu upresním – legislatíva používa výraz spracovanie starého vozidla, dochádza v dvoch našich strediskách – v Hliníku nad Hronom a v Žiline.

Poďme k samotnému procesu výkupu a ďalšieho spracovania autovraku. Prečo je dôležité pred šrotovaním splniť náležité administratívne povinnosti?

– Každý majiteľ alebo držiteľ vozidla je po skončení životnosti auta povinný zo zákona odovzdať ho osobe oprávnenej vykonávať zber alebo spracovanie starých vozidiel. Jednoduchšie povedané – keď nám auto doslúži, nevyradíme ho zo štátnej evidencie inak, len jeho fyzickým odovzdaním v niektorom z oprávnených zberných miest. Existuje ale jedna legálna výnimka, a tou je inštitút prehlásenia o neexistencii vozidla. Je však potrebné povedať, že po niekoľkých rokoch jeho zneužívania na špekulatívne účely je výška poplatku za takýto úkon taká vysoká, že prestal byť populárny.

Administratívne vyradenie z evidencie je, okrem iného, potrebné aj z dôvodu, že staré vozidlo je z legislatívneho pohľadu nebezpečný odpad, pretože obsahuje ropné látky a chemikálie významne škodiace životnému prostrediu. Spracovať takéto komplexné zariadenia, akými vozidlá sú, v súlade s predpísanými pravidlami a postupmi, môžu len autorizované subjekty pod gesciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Opäť zjednoduším – tak, ako je zakázané vyhadzovať obaly so zvyškami motorových či prevodových olejov niekde v lese, tak nie je dovolené nechať nepoužívaný autovrak na lúke alebo, napríklad, na parkovisku niekde na sídlisku. Bohužiaľ, slovenská realita v tomto smere oproti vyspelejším krajinám značne zaostáva. Nestačí sa len hrdiť prevzatím európskej legislatívy, je potrebné mať aj spoľahlivé mechanizmy na jej kontrolu a prísne sankcionovanie jej porušení.

Aký je ďalší postup pri odovzdaní? Môže sa stať, že autovrak neprevezmete?

– Vrátim sa na začiatok finálnej fázy životnosti vozidla, a teda k jeho odovzdaniu na zbernom mieste. Držiteľ odovzdá spolu s vozidlom našej obsluhe malý a veľký technický preukaz. Niekoľko rokov platí, že tabuľky s evidenčnými číslami nám môže majiteľ odovzdať alebo si ich ponechá. Vykupovač vykoná kontrolu stavu automobilu, jeho kompletnosti, úplnosti dokladov a obsahu jeho vnútorných priestorov.

Pri prehliadke sa náš zamestnanec zameriava na kontrolu VIN čísla, prítomnosti hlavných častí, ktorými sú motor, prevodovka, nápravy, karoséria, batéria a katalyzátor. Po odvážení vozidla by malo mať minimálne 90 percent hmotnosti uvedenej v technickom preukaze. Pokiaľ sú splnené tieto podmienky, považujeme odovzdávané vozidlo za kompletné a vyplácame zaň držiteľovi odmenu v súlade s aktuálnym cenníkom. V prípade, že niektorá zo spomenutých častí chýba, prípadne automobil nemá pri odovzdaní požadovanú hmotnosť, držiteľ nám musí uhradiť poplatok za recykláciu, ktorého výška je tiež uvedená v aktuálnom cenníku.

Tu musím zdôrazniť, že všetky spomínané časti musia byť vo vozidle pevne inštalované a normálne zaradené v jeho sústavách. Nie je možné, aby napríklad pohonný systém, batéria alebo katalyzátor boli voľne uložené v ostatných priestoroch auta alebo mimo neho. Zákazníkom umožňujeme výnimočne uložiť motor alebo prevodovku mimo obvyklého priestoru. Náš zamestnanec tiež kontroluje interiér, konkrétne či v ňom nezostali „zabudnuté“ odpady nesúvisiace s daným vozidlom. Niektorí občania si totiž zamieňajú odovzdávaný autovrak s odpadkovým košom. Vo všetkých takýchto prípadoch môžeme prevzatie auta odmietnuť a držiteľa vyzveme na nápravu nevyhovujúceho stavu.

Čo nasleduje po takejto dôkladnej kontrole a ako vyzerá „cesta“ vraku z výkupného miesta až po konečné spracovanie?

– Po odvážení a vizuálnej kontrole nasleduje administrácia. Vykupovač navádza zistené a preverené údaje o aute a jeho držiteľovi do celoštátnej databázy evidencie vozidiel a pripravuje tak podklady pre jeho konečné odhlásenie. Z tohto systému tiež vyhotovuje doklady pre držiteľa a spracovateľa starého auta. Dôležité je, že po vyradení vozidla systémom na našom zbernom mieste už držiteľ nemusí ísť na príslušný dopravný inšpektorát Policajného zboru Slovenskej republiky. Na základe nami vydaného potvrdenia o prevzatí starého vozidla je potrebné len zrušiť v komerčnej poisťovni povinné zmluvné poistenie.

Náš vykupovač ešte navedie údaje o prevzatí autovraku do nášho informačného systému, označí ho jedinečným číslom a uskladní ho na určenom mieste výkupne. Po zhromaždení dostatočného množstva vrakov zabezpečujeme ich prepravu zo zberného na spracovateľské miesto. Každý autovrak v ňom prejde procesom tzv. vysúšania a čiastočného odstrojovania. Vysúšaním odsávame zo systémov zostatky náplní, teda oleje, pohonné zmesi a ďalšie chemické látky. Tiež demontujeme batériu, kolesá, katalyzátor, LPG nádrž a niektoré plastové diely. Takto pripravené vozidlo pokračuje do šrédrovacieho zariadenia, kde končí svoju existenciu a stáva sa z neho surovina pre výrobu ocele.

Chcel by som ešte upozorniť, že takto prebieha štandardný proces prebratia starého vozidla a jeho spracovania. V praxi sa stretávame s desiatkami jeho rôznych variácií, ktoré náš vykupovač v reálnom čase rieši s naším odborne spôsobilým zamestnancom z referátu životného prostredia.

Ako je to s autovrakmi na Slovensku? Je ich stále dostatok?

– Počet „produkovaných“ starých vozidiel závisí najmä od kondície celoštátnej ekonomiky. Keď sú horšie časy, obyvatelia aj firmy odkladajú nákup nových automobilov, preto je výskyt tých „nepotrebných“ nižší. V takých časoch je aj nami poskytovaná odmena za kompletné vozidlo nižšia, čo ich majiteľov taktiež odrádza od toho, aby ho zlikvidovali.

V priaznivejšom období je to s výmenou vozového parku lepšie, čo sa odráža aj na počte prevzatých vozidiel na spracovanie. Úplne najvyššie čísla však boli dosahované pri zavedení tzv. „šrotovného,“ čo v súčasnosti a blízkej budúcnosti nie je reálne.

Vaša spoločnosť mala v minulosti viacero výhodných akcií na výkup autovrakov. Ako na ne ľudia reagovali? Zvýšil sa záujem o zlikvidovanie starého vozidla?

– Ako som uviedol vyššie, prvoradá je všeobecná ekonomická situácia, ale je možné konštatovať, že keď sme vyplácali za staré vozidlá viac, dokázali sme zvýšiť aj ich absolútny počet. Znovu ale musím zdôrazniť, že vyššie výkupné ceny súviseli s priaznivými podmienkami na trhu, a to nielen v našom sektore, ale v celom hospodárstve.