Na hrade Ľupča sa posledným novembrovým víkendom skončila tohtoročná turistická sezóna. Počas predošlých mesiacov si stredovekú pamiatku pozrelo mnoho domácich i zahraničných návštevníkov, pričom číslo oproti vlaňajšku opäť narástlo. Neodmysliteľnou súčasťou boli aj sprievodné a kultúrne podujatia, ktoré sa tešili veľkej obľube širokej verejnosti. V súčasnosti prechádza hrad na zimný režim a jeho priestory budú znovu otvorené v marci budúceho roku.
O tom, aká bola uplynulá sezóna, čo všetko si mohli návštevníci vychutnať, ale aj o pripravovaných novinkách sme sa rozprávali s Vladimírom Homolom, kastelánom hradu Ľupča.
Tohtoročná sezóna na hrade Ľupča sa v uplynulých dňoch skončila. Ako ju hodnotíte?
– Začnem azda najpozitívnejšou informáciou. Z pohľadu štatistík máme za sebou najúspešnejší rok v novodobej histórii hradu. Zaznamenali sme rekordnú návštevnosť a celkovo k nám zavítalo 26 474 ľudí. V tomto údaji nie sú započítaní návštevníci, ktorí na hrad prišli počas koncertov, svadieb alebo na festival Dračie dni. Inak by bolo celkové číslo ešte vyššie. Rekordná návštevnosť sa podpísala i pod príjmy zo vstupného a predaja suvenírov, takže aj v tomto smere môžeme byť spokojní.
Keď sme sa naposledy rozprávali o návštevnosti, letné mesiace boli, paradoxne, menej úspešné. Čomu vďačíte za priaznivé koncoročné štatistiky?
– Letné prázdniny boli u nás naozaj slabšie než v predošlých rokoch. No potom sú tu mesiace ako marec, máj, október a november a tie boli rekordné. Aj vďaka nim sme prekonali celkovú návštevnosť z vlaňajška. Naplno sa ukazujú benefity dvojokruhového systému prehliadok, ktorým sme sa snažili viac priblížiť k návštevníkom prostredníctvom rozšírených možností prehliadky hradného objektu.
Čím to je, že cez leto prišlo menej návštevníkov?
– Tento trend platí vo všeobecnosti, nielen v našom hrade. Ľudia počas júla a augusta viac cestujú na dovolenky k moru alebo sa idú niekam kúpať. V roku 2020 sme cez leto zaznamenali rekordné čísla, ktoré sa budú aj v budúcnosti ťažko prekonávať. Avšak v tomto období nemohli ľudia kvôli pandémii cestovať do zahraničia, a tak spoznávali krásy Slovenska. V súčasnosti sa návštevnosť rozložila do viacerých mesiacov. Veľa hostí k nám prichádzalo aj cez týždeň. Okrem toho sme mali otvorené vo všetky víkendy a sviatky od marca až do novembra. Návštevnosti pomohlo množstvo organizovaných podujatí, ktoré sme počas roka realizovali. Aj vďaka tomu sa dnes môžeme pýšiť rastúcim počtom turistov.
Za dobrými výsledkami je však i propagácia hradu prostredníctvom rôznych informačných kanálov. Súhlasíte?
– Určite áno. Spolu s kolegami sa snažíme pôsobiť aj na poli propagácie. Uzatvárame partnerstvá s inými hradmi či múzeami. Sezónu sme ukončili na hrade v Starej Ľubovni účasťou na medzinárodnej konferencii Hrady a hradné panstvá, pohľad zvnútra. Zameraná bola na funkciu kastelána. Len pre zaujímavosť, historické pramene hovoria, že prvý kastelán v Slovenskej Ľupči bol už v roku 1313. Išlo o Tomáša, syna Dionýza z Radvane, ktorý bol v nájdenej listine titulovaný ako kastelán Matúša Čáka v Ľupči. Funkcia ho oprávňovala spravovať hrad a priľahlé panstvo v čase neprítomnosti majiteľa. Podobné úlohy plnia kasteláni aj dnes. Ale vrátim sa ešte k otázke propagácie nášho hradu. Spolupracujeme s oblastnými organizáciami cestovného ruchu Horehronie, Stredné Slovensko a Za horami, za dolami v Banskobystrickom kraji. Snažíme sa budovať partnerstvá, hrad je pravidelne propagovaný v celoslovenských, ale aj regionálnych médiách, spolupracujeme s periodikami, televíziami a ďalšími. Dobrou reklamou pre hrad sú tiež zábery profesionálnych fotografov, uverejnené na rôznych webových stránkach či sociálnych sieťach.
Počas roka bolo na hrade viacero podujatí, o ktorých sme pravidelne informovali aj našich čitateľov. Skúste v krátkosti zhrnúť, čo bolo pre návštevníkov pripravené.
– S pozitívnym ohlasom sa stretli nočné prehliadky a Projekt Donč, koncert La Goia či rodinný festival Dračie dni. Návštevnosti významne pomohla aj autorská výstava Andrey Gedl, vystúpenia sokoliarov počas vybraných letných víkendov či výstava húb. Okrem toho sme mali niekoľko svadobných obradov, cez desiatku svadobných fotení, organizované boli privátne akcie pre súkromné spoločnosti a podobne. Prenájom hradu, svadby, festival a ani koncerty však nie sú započítané do celkovej štatistiky návštevnosti hradu, čo som už spomínal.
Hrad Ľupča prechádza na zimný režim prevádzky. Vy sa však už dnes sústreďujete na ďalšiu sezónu. Čo vás čaká počas obdobia, kedy budú brány pamiatky zatvorené?
– Od prvého decembra až do začiatku marca je hrad pre verejnosť zatvorený. V súčasnosti sme zazimovali inventár, deinštalovali informačné tabule a budeme realizovať bežnú zimnú údržbu, prevádzku a kontrolu objektu. Zároveň však pracujeme na nových výzvach. V spolupráci so ŽP Informatika pripravujeme úplne nový web. No jednou z najväčších noviniek budúceho roka bude ďalšia expozícia v Rubigallovej veži.
Môžete o nej prezradiť viac?
– Pavol Rubigall bol významný renesančný majiteľ hradu a cestovateľ. Je autorom prvého cestopisného diela v slovenskej literatúre (rok 1544), v ktorom zaznamenal svoje putovanie do Istanbulu. Zámerom pripravovanej stálej expozície bude odprezentovať zberateľské aktivity spojené s cestovaním formou numizmatiky, filatelistiky a ďalších zbierkových predmetov. Zrealizovali sme už obnovu priestoru, v súčasnosti sú vo výrobe masívne drevené vitríny pre bezpečnú a adekvátnu prezentáciu umeleckej zbierky.
Nepôjde však o jedinú novinku smerom k novej sezóne. Na čo všetko sa môžu návštevníci tešiť v roku 2025 a aj v ďalšom období?
– Naším cieľom je zvyšovanie kvality existujúcich okruhov na základe aktuálnych muzeologických trendov. Chceli by sme zatraktívniť objekt hradu poskytnutím zážitkového obsahu s využitím moderných technológií. Radi by sme osadili inovatívne prvky, ktoré by návštevníkom poskytli zážitky, aby sa sem opätovne vracali a vždy našli niečo nové. Máme v pláne sprístupniť hrad aj širším vrstvám, napríklad imobilným návštevníkom či ľuďom so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Jednou z možností debarizácie je využívanie QR kódov, ktoré by si návštevníci načítali do svojich mobilov. Boli by vo viacerých jazykoch, čo by bol ďalší krok vpred. Na základe načítania kódu by im boli prostredníctvom telefónu poskytnuté informácie o hrade. Túto novinku by sme radi spustili už budúci rok. Podobnou cestou by sme sa chceli v najbližších rokoch uberať, aby sme aplikovali nové trendy pri poznávaní našej histórie. Modernizácia však nesmie ísť na úkor zachovania génia loci, čiže historického a pamiatkového ducha hradného objektu. Okrem toho už pripravujeme novú ponuku suvenírov a hlavný program na nadchádzajúcu sezónu. Návštevníci sa o všetkom včas dozvedia.
Hrad Ľupča obnovujú Železiarne Podbrezová už viac ako dve dekády. Čo to znamená z pohľadu cestovného ruchu?
– Ochrana kultúrneho dedičstva nie je len o obnove pamiatok a prezentovaní histórie. Kroky, ktoré realizuje akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová už viac ako dve desaťročia smerom k obnove hradu, sú unikátne. Pomáhajú uchovať hodnoty, ktoré formovali našu minulosť a ovplyvňujú i našu súčasnosť. Oživenie hradu má aj nezanedbateľný ekonomický význam. Takáto kultúrna a atraktívna pamiatka je v dobe nastupujúcej umelej inteligencie vítanou príležitosťou pre rozvoj ekonomiky a všeobecne cestovného ruchu. Historické mestá, tradície a umenie totiž priťahujú turistov, ktorí platia vstupné a generuje sa ďalší dopyt po kvalitných službách. To vytvára príležitosti pre podnikateľov a lokálnych remeselníkov, čím vznikajú, napríklad, nové pracovné miesta. Turisti zároveň vyhľadávajú služby z oblasti gastronómie, hotelierstva a voľnočasových aktivít. Ďalšou výhodou je, že pamiatky istým spôsobom kultivujú občanov. Skúsenosti sú také, že ak niečo chátra, priťahuje to na danom mieste kriminalitu a vandalizmus. Ak je niečo zmysluplne obnovené, prichádzajú ľudia, turistický ruch prekvitá a je to pozitívne pre celý región. Toto všetko platí aj pri hrade Ľupča. Vďaka Železiarňam Podbrezová je hrad veľkým prínosom pre kvalitu života súčasných i ďalších generácií.
