Žiaci Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová pravidelne navštevujú Zariadenie sociálnych služieb Hron v Nemeckej. S klientami trávia spoločné chvíle, ktoré sú v znamení zábavy, spoločných aktivít a vzájomného spoznávania. Výnimkou nebol ani tohtoročný predvianočný čas. Priestormi zariadenia sa šírila vôňa pečených koláčikov a medovníčkov.
Súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu v našej škole je aj sociálna a charitatívna oblasť, pričom žiaci sa počas školského roka zapájajú do rôznych aktivít. Obľúbené je darovanie krvi, zbierka Biela pastelka, Deň narcisov a mnohé ďalšie.
Študenti už niekoľko rokov navštevujú aj Zariadenie sociálnych služieb Hron v Nemeckej. Spoločne s klientami sa venujú rôznym činnostiam, prácam v záhradke, kreatívnym úlohám, ale i maľovaniu, čím navzájom budujú medzi sebou nové priateľstvá. Zvlášť v období pred Vianocami má návšteva zariadenia oveľa hlbší zmysel. Ani tento rok nebol výnimkou a žiaci prišli aj tento raz. Pečením medovníčkov, koláčov a zdobením priestorov navodzovali klientom pravú vianočnú atmosféru.
„Do Nemeckej chodievame pravidelne. Nedávno sme maľovali obrazy na plátno, teraz zasa pečieme medovníčky, taktiež sme pomáhali s umývaním okien, čiže možnosť spolupráce je naozaj široká. Som rada, že môžem klientom zariadenia aj takýmto spôsobom zlepšiť deň. Veľmi rada pečiem, preto ma teší, že práve pred Vianocami máme takúto možnosť,“ povedala Tatiana Budovcová, žiačka podbrezovského gymnázia a pokračovala: „Ľudia nám rozprávajú príbehy zo života, ale dávajú nám i rôzne tipy na pečenie či rady do života. Taktiež spomínajú svoje rodiny, ktoré sú neraz roztrúsené po celom svete.“
Milá tradícia
Tatianin spolužiak Gabriel Vagaday vníma podobné aktivity taktiež mimoriadne kladne.
„Klienti sa nenudia a myslím si, že sú aj radi, keď vidia nové mladé tváre. Vedia sa potešiť z rôznych činností a aj my sa niečomu priučíme. Keďže chodíme sem pravidelne, ide o peknú a zaužívanú tradíciu.“
Lea Oravkinová je prváčka a pečenie medovníčkov v Nemeckej bolo pre ňu premiérovou aktivitou v sociálnej oblasti. „Vidím, že ide o veľmi peknú a milú tradíciu. Atmosféra je príjemná, keďže klienti sa tešia, že sú s nami. Ukazujú nám, že ich spoločné chvíle s nami bavia a s mnohými sa preto aj porozprávame. Takéto stretnutia sa mi páčia, čiže rada sem prídem znovu.“
Bývalí zamestnanci z fabriky
Počas našej návštevy klienti zariadenia usilovne pracovali pri pečení medovníčkov. Niektorí zdobili, iní vaľkali cesto, ďalší ho vykrajovali. Jednou z nich bola Lenka Pančíková, ktorá v podbrezovských železiarňach odpracovala 14 rokov. „Spomínam si na to obdobie a viem, že sa mi vo fabrike veľmi páčilo,“ začala svoje rozprávanie a vzápätí adresovala kompliment smerom k prítomným žiakom: „Musím ich pochváliť, sú naozaj šikovní. Akurát pečieme koláčiky z lineckého cesta. Navzájom sa učíme a spríjemňujeme si predvianočný čas.“
Medzi klientkami zariadenia sa nestratili ani chlapi. Marek Béky bol v minulosti taktiež súčasťou podbrezovských železiarní. „Boli to príjemné roky. Zažili sme toho veľa a mám na čo spomínať,“ nakrátko zalovil v myšlienkach.
Aj on pozitívne vníma chvíle s mladou generáciou. „Vždy, keď sem žiaci prídu, pozhovárame sa a aj sa zabavíme. Máme mnoho aktivít, takže sa stále niečo deje. Každý z nás sa učí celý život a keď viem, tak sa snažím poradiť. Takto si navzájom pomáhame a som rád, že si aj rozumieme. Podobné aktivity pred sviatkami pokoja sa mi veľmi páčia.“
Obohacujúce stretnutia
Marta Mojžišová, vedúca sociálno-zdravotného úseku Zariadenia sociálnych služieb Hron v Nemeckej, vníma dlhoročnú spoluprácu so školou mimoriadne pozitívne.
„Žiaci zo Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová k nám prichádzajú dvakrát do mesiaca a škála aktivít je skutočne široká. Obľúbeným miestom je záhrada, kde trávia klienti počas roka veľa času, neraz aj so študentmi. Nedávno sme v spolupráci so Slovenským Červeným krížom realizovali spoločný kurz prvej pomoci. Spomenúť môžem aj maľovanie obrazov, ktoré zdobia naše zariadenie,“ povedala M. Mojžišová a s hrdosťou nám ukazuje pestré diela zavesené na stenách dlhej chodby.
Následne dodala, že pre klientov je príjemným spestrením, keď ich navštívia ľudia z vonku. „Žiaci im prinášajú novú energiu. Radi sa s nimi rozprávajú a navzájom si vymieňajú poznatky. Mladí dobrovoľníci im povedia, čo sa deje vo svete, ale aj o tom, aký majú pohľad na život. Na druhej strane, klienti mládeži neraz poradia a možno aj usmernia,“ pokračovala. Zároveň podotkla, že podobné stretnutia sú obohacujúce aj pre samotných študentov, ktorí môžu vidieť krehkosť človeka a aj to, ako časom každý z nás zostarne.
„Ide zároveň o určitú osvetu, pretože byť súčasťou podobného zariadenia nie je nič dehonestujúce a ani to neznamená, že je tu človek odložený a čaká len na dožitie. Vedieme plnohodnotný život po celý rok s množstvom aktivít. Zároveň nadväzujeme priateľské vzťahy so žiakmi, čo je taktiež v dnešnej dobe veľmi dôležité pre jednu i druhú stranu,“ uzavrela.
