Zvyšujúci sa počet hospitalizovaných pacientov so sebou prináša aj zvýšené riziko pravdepodobnosti vzniku nemocničných (nozokomiálnych) nákaz – NN. Tieto infekcie sú sprievodným javom zdravotníckej starostlivosti na celom svete aj na začiatku 21. storočia, Slovensko nevynímajúc. Za rok 2016 evidovali odborníci v SR 10 091 prípadov nozokomiálnych nákaz čo pri počte 959 178 hospitalizovaných pacientov predstavuje incidenciu 1,02 percenta z počtu hospitalizovaných. Je to ale len zlomok predpokladaného výskytu NN v zdravotníckych zariadeniach v SR, pretože ide o pasívny zber údajov. Výraznejší posun počtu nozokomiálnych nákaz na oddeleniach alebo klinikách oproti minulému roku nebol zaznamenaný, incidencia NN sa ako najreálnejšia javí na OAIM (Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny) a KAIM (Klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny) a to 17,2 percenta, na interných klinikách a oddeleniach 16,5 percenta a na chirurgických klinikách a oddeleniach 10,3 percenta z počtu hospitalizovaných.
Úroveň hlásnej služby v zdravotníckych zariadeniach v jednotlivých krajoch je evidentne rozdielna, najvýraznejšie sa hlásna služba zlepšila v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Ako uviedol vedúci oddelenia nemocničných nákaz Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Pavol Lokša, v Banskobystrickom kraji bolo vlani zo zdravotníckych zariadení nahlásených celkom 756 nemocničných nákaz, čo je nárast oproti roku 2015 o 27,7 percenta. Incidencia pri 150 786 hospitalizovaných pacientoch bola 0,5 percenta z hospitalizovaných pacientov.
Podľa renomovaných slovenských odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou, nízke čísla nemusia vypovedať o kvalite zdravotníckych zariadení v tom-ktorom kraji. „Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku, či Rakúsku uvádzajú incidenciu od štyroch do osem percent. Problematika výskytu týchto nákaz, boj proti nim, ako aj preventívne opatrenia, sa ešte stále v slovenských zdravotníckych zariadeniach podceňujú. Evidujeme aj pomerne veľké regionálne rozdiely. V niektorých oblastiach, ktoré monitorujú tieto nákazy zodpovednejšie, nám nahlasujú niekoľkonásobne vyšší výskyt nemocničných nákaz, ako je uvádzaná vlaňajšia incidencia,“ konštatoval MUDr. Lokša. Snahou slovenských odborníkov je preto skvalitniť hlásnu službu, aby sa lekári a ďalší odborníci neriadili dnes ešte stále rozšíreným „pravidlom“, že keď nákazu nenahlásia, nebudú problémy. Je to naozaj falošná ilúzia už aj preto, že nemocničným nákazám sa nedarí úplne sa vyhnúť kvôli vysokej rezistencii viacerých kmeňov mikróbov ani v špičkových klinikách. Pri previerkach hygienicko-epidemiologického režimu v niektorých zdravotníckych zariadeniach zistili vlani odborníci na niektorých lôžkových oddeleniach nedostatok alebo nepoužívanie základných jednorazových materiálov a pomôcok, ako sú dávkovače mydla, papierové uteráky, jednorazové čiapky, či rúška. Zistili aj nedostatok dezinfekčných prostriedkov, problémy s bielizňou, ktorá je poškodená neustálym kolovaním a nenahrádza sa novou. „Je potrebné uviesť, že už aj na Slovensku narastá počet priznaných nákaz a v zdravotníckych zariadeniach sú vedúci pracovníci, ktorí majú konečne ochotu ich nielen priznať a riešiť, ale dôslednou prevenciou im aj predchádzať. Pri zdravotníckych zariadeniach pôsobia nemocničné komisie, ktoré sa týmto nákazám pravidelne venujú. Intenzívne sa zaoberajú otázkou, čo s nimi a odbornící v jednotlivých Regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR sa im v tom snažia pomáhať“ zdôrazňuje MUDr. Lokša. Najčastejšie sa vyskytujúcim mikrobiologickým pôvodcom nemocničných nákaz bol v posledných rokoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach Staphylococcus aureus a iné stafylokoky s 15,4-percentným podielom. Nasleduje Klebsiela sp. s 15,1 percenta, Clostridium difficile s podielom 14 percent, E. coli je zastúpená 8,4 percenta, Pseudomonas sp. s výskytom 8,4 percenta, zvyšok tvoria iné mikroorganizmy. Sepsy tvoria 17,1 percenta všetkých nemocničných nákaz, najviac ich epidemiológovia zaznamenali na OAIM, KAIM, interných, chirurgických a hematologických oddeleniach.
Táto téma je permanentne aktuálna hlavne kvôli svojej potenciálnej nebezpečnosti a v konečnom dôsledku aj ekonomickej náročnosti. Za najúčinnejšiu zbraň v boji proti nim považujú odborníci dôslednú a účinnú prevenciu. Je nutný neustály úzky kontakt s klinickými pracovníkmi, potreba neustále upozorňovať na chyby v hygienicko-epidemiologickom režime, pripomínať princípy asepsy a antisepsy, dekontaminácie a bariérovej ošetrovateľskej techniky. Je neustále nutné myslieť na to, že väčšina nemocničných nákaz sa prenáša rukami a teda používať rukavice, pacientov triediť a izolovať podľa rizika infekcie ale i kolonizácie mikroorganizmami. Účinná a účelová by mala byť aj dezinfekcia s najväčším dôrazom na oddelenia s intenzívnou starostlivosťou, na operačných a zákrokových sálach – tam treba investovať aj do finančne náročnejších dezinfekčných prostriedkov, lepivých fólií, fungujúcej klimatizácie a pod.
