Pre čitateľov Podbrezovanu vaše meno nie je veľmi známe, hoci v štruktúrach ŽP pracujete už takmer dvadsať rokov. Priblížte nám vašu, nielen profesijnú, genézu …
Som rodený Hugáň. Rodičia žili a pracovali v Brezne. Takže aj ja som sa tu narodil a chodil do základnej aj strednej školy. -Absolvoval som SPŠS a keďže som mal stále blízko k novostiam, tak som sa rozhodol pre automatizované systémy riadenia. Bol to prvý rok odboru automatizácie na dovtedy klasickej strojníckej priemyslovke v Brezne. Potom som sa rozhodol študovať ďalej aj proti vôli otca, ale našťastie ma podržala mama, ktorá mi fandila a tak som sa mohol prihlásiť na VŠT v Košiciach.
Keďže ma to stále ťahalo k novým veciam, začal som študovať na Fakulte ekonomiky a riadenia, kde som vyštudoval odbor Automatizované systémy technologických procesov. Potom som sa vrátil späť do Brezna a začal som pracovať ako programátor v Mostárni Brezno (MB) v odbore Organizácia a technika riadenia. Postupne som prešiel viacerými pozíciami, cez analytika, vedúceho prevádzky až som kariéru v MB ukončil ako vedúci odboru OTR. Keďže MB sa začala dostávať do problémov, odišiel som pracovať do Zlievarne Hronec, kde som pracoval ako finančno-personálny riaditeľ až do septembra 2000 a následne som prišiel do ŽP. Začal som pracovať v oddelení pre vymáhanie pohľadávok, potom som chvíľku pracoval na nákupe šrotu, aby sa začala moja exilová púť cez Sisak do ŽĎASu, ktorý v roku 2002 kúpili ŽP v zúboženom stave. Tu som pracoval ako riaditeľ pre logistiku až do jeho predaja v roku 2016. Pod moju kuratelu patril: Nákup, Colné a špedičné služby, Nákladná a osobná doprava, Príprava materiálu, Ochrana podniku, Hasiči, Pošta a telekomunikácie, Údržba komunikácií a zelene, aj hotel a ubytovňa. Mimochodom, v tomto období ŽĎAS zaznamenal jeden z najväčších úspechov v histórii firmy a myslím, že dnes ľudia s nostalgiou a úctou spomínajú na ŽP a hovoria o tomto období ako o zlatých časoch ŽĎASu. Bolo to krásne obdobie v mojom živote, krásne aj pre ŽĎAS a je mi veľmi smutno, keď vidím, resp. počujem, čo sa tam momentálne deje. Keď z excelentnej firmy, známej a uznávanej v celej Európe, je teraz nie veľmi prosperujúca spoločnosť, z ktorej odchádzajú ľudia.
Vaše manažérske schopnosti neostali bez povšimnutia a prišla pre vás nová výzva, z oblasti, s ktorou ste doteraz nemali veľa spoločného. V čom vidíte svoje najväčšie devízy pre ŽP Šport, a.s.?
– Máte pravdu, je to niečo nové, je to iné, ale stále je to manažérska práca. Stále je to o riadení. Dôležité je spoznať odbor, ktorý človek riadi, ľudí, získať dostatok informácií o riadenom procese, zamilovať si prácu, ktorú robí a byť trpezlivý, aby človek v prílišnej snahe o rýchly výsledok nenarobil viac škody ako úžitku. Všetko má svoju zotrvačnosť. Niekedy ľudia pre stromy nevidia les. Vo svojej praxi sa mi osvedčilo byť trpezlivý. Ľudia neradi menia svoje zvyky a návyky. Stretávam sa s tým, že vám každý povie čo treba zmeniť, pokiaľ sa to netýka jeho. Preto je dôležité presvedčiť ľudí o svojej pravde, o svojej vízii, veľakrát vysvetliť, ukázať cieľ, výsledok, aby to pochopili. Dôležité je ísť za niečím, nie proti niečomu. A v čom si myslím, že tkvie moje tajomstvo k úspechu? Som trpezlivý, dôsledný, počúvam ľudí, uznávam tímovú prácu a vo všetkom musí byť systém a potom v tom treba len systematicky pokračovať. Ľudia neradi počúvajú kritiku, chcú počuť, akí sú dobrí, ale keď sa kritika zmení na diskusiu, keď každý zo zainteresovaných upustí od svojho ega, tak z konštruktívnej diskusie vznikajú krásne návrhy, myšlienky a riešenia.
V rámci novo-vzniknutých spoločností budete riadiť aj špecifické športové odvetvia, ako sú kolky alebo balónové lietanie. Sú pre vás tieto neznáme oblasti výzvou? Čo vás najviac zaujalo alebo aj prekvapilo za ten krátky čas, ktorý ste vo funkcii riaditeľa?
-Čo ma najviac prekvapilo? To, že futbal z pohľadu človeka, ktorý sa okolo neho točí, je úplne iný, ako z pohľadu fanúšika, laika. Je tam veľa starostí a problémov. I keď podľa starého pravidla koľko ľudí toľko trénerov, ktorí presne vedia, čo by urobili lepšie ako hráči, tréneri … Nie je to celkom tak. Aj toto je práca, ako každá iná, ale rozdiel je v tom, že túto prácu, a hlavne výsledok, môže kritizovať každý, ale tú svoju len nadriadený. Ďalšie prekvapenie bolo, že kolky sa hrajú v takej búrlivej atmosfére, akú som ja ešte nezažil. Vždy som si myslel, že kolkári potrebujú pre svoju hru kľud, podobne ako tenisti, či golfisti. Atmosféra, aká bola na Final Four, bola pre mňa zážitkom a myslím, že aj pre iných, ktorí podujatie navštívili po prvý raz. A naši futbalisti môžu len tíško závidieť tú kulisu a atmosféru. Ďalej vnímam fakt, že kolky sú na takej vysokej úrovni, ale propagáciu takú nemajú, aby sa o tom písalo a získali sme viac peňazí od sponzorov. Náš klub je známejší a populárnejší v zahraničí ako doma?! Tiež ďalšie športy, ktoré prevádzkujeme, sú veľmi úspešné, či už je to cyklistika, lyžovanie, biatlon, aj keď len v mládežníckych kategóriách. Ale i balónové lietanie a tiež fitnes klub sa môžu pochváliť svojimi reprezentantmi.
Každý mladý chlapec kopal do lopty alebo veľa bicykloval. Mnohým aktívna športová činnosť neostala a dnes sa športu venujú len skrz televíznu obrazovku. Aký je váš vzťah k športu?
– Veľmi kladný. Mám rád tie športy, v ktorých môžem účinkovať aj sám. Od malička som šport miloval, preto si dodnes pamätám, ako mi mama zakazovala športové aktivity, keď sa jej zdalo, že sa neučím tak, ako by si to ona želala. Vedela, že je to pre mňa najväčší trest. Napriek tomu som hrával futbal, hokej, stolný tenis, basketbal. Tiež mi bol blízky bicykel, či lyžovanie. V poslednom čase mi učaroval beh v prírode. Je to úžasný relax v krátkom čase. Počas kariéry v ŽĎAS-e som vďaka p. Sotákovi pričuchol ku golfu, ktorý mi dovtedy nič nehovoril. Jeho zásluhou je, že golf milujem a veľmi rád ho hrám. Vďaka golfu som spoznal množstvo úžasných ľudí. Je to nádherný šport, ktorý odporúčam každému. Napriek tomu sa dnes rád prebehnem, zalyžujem si alebo preveziem na bicykli. Len keby toho času na záľuby bolo viac. Tvrdím, že dobrý športovec by nemal byť orientovaný len na jeden šport, i keď vo svojom musí byť majster.
Vo funkcii ste len krátko, no práve počas vášho pôsobenia došlo k rozdeleniu akciovej spoločnosti ŽP Šport, a.s., na dve nové spoločnosti. Predstavte nám ich.
– Na rozdelenie ŽP Šport môj príchod do funkcie riaditeľa nemal žiadny vplyv. Bolo to rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia ŽP Šport z 10. mája 2017 s tým, že obchodná spoločnosť ŽP Šport a.s. zanikla bez likvidácie, formou rozdelenia na právnych nástupcov FK Železiarne Podbrezová a.s. a ŠK Železiarne Podbrezová a.s., k 1. júnu 2017. Už z textu vyplýva, že ide o rozdelenie na futbalový klub a športový klub. Jedna spoločnosť bude užšie zameraná na futbal a druhá na ostatné športy tak, ako boli. Pravdepodobne sa trocha zmení organizačná štruktúra, ale zásadné zmeny nie sú zatiaľ plánované. Vrcholový futbal nie je celkom lacná záležitosť, aj keď Železiarne Podbrezová dokázali, že aj v skromných podmienkach sa dá vybudovať kvalitné mužstvo, ktoré nám mnohí závidia. Ale práve preto sa týmto rozdelením vytvorili podmienky pre prípadného strategického partnera, ktorý by chcel do futbalového klubu zainvestovať, a tak ešte skvalitniť podmienky a pravidelne hrávať o popredné miesto v tabuľke. Keďže čas rýchlo beží a my sme potrebovali stihnúť nový súťažný ročník 2017/2018, museli práce prebiehať veľmi rýchlo. A preto z tohto miesta ďakujem všetkým, ktorí sa o zdarný priebeh rozdelenia pričinili. V spolupráci s Mgr. R. Rybovičom sme pripravili návrhy nového loga, ktoré sa dúfam bude páčiť a vystihuje vzniknutú situáciu.
Viete povedať, ktorej oblasti sa chcete venovať detailnejšie?
– Je to, ako keby ste sa ma spýtali, ktoré dieťa budem podporovať viac, a mám ich tri. Z tejto pozície sú mi všetky rovnako blízke. Ako som už spomínal, väčšiu propagáciu by si zaslúžili kolky lebo nás reprezentujú fakt na svetovej úrovni. Ale určite si najviac pozornosti a kontroly, zaslúži futbal. Je to fenomén súčasnej doby a tečie tam najviac peňazí. Ale má aj najväčšiu základňu. Je to celkom oriešok zvládnuť celú logistiku okolo toho.
Aké ja vaše prianie do budúcnosti?
– Veľká pravda je v tom, že nie len chlebom je človek živý. Preto v prvom rade veľké uznanie a vďaka pre všetkých čo okolo športu robia. Či už sú to manažéri, tréneri, rodičia, ktorí sú veľakrát aj manažérmi a trénermi v jednej osobe. Ďalej obslužný personál, ktorý pripravuje podmienky a logistiku pre úspešnú reprezentáciu a propagáciu ŽP.
Po druhé, obrovská vďaka ŽP za podporu športu, zvlášť v dnešnej dobe, keď deti milujú počítače od útleho detstva a niektorí skĺznu aj na šikmé chodníčky. Asi si ani neuvedomujeme, aké je to bohatstvo a záslužná činnosť podporovať mladých ľudí v športovej aktivite, keď štát až taký štedrý nie je.
Želal by som si, aby sa futbal na Horehroní hral aspoň na takej úrovni, ako teraz. Aby prinášal radosť a potešenie pre ľudí a vzory pre mládež. Ale nielen futbal, ale akýkoľvek šport, na ktorý my, Horehronci, môžeme byť hrdí. Šport, ako taký, nebol nikdy extra ziskový, prináša viac radosť a potešenie, ale aj smútok, keď sa nedarí.
