V polovici februára obchody zaplavia ružové srdiečka, do kvetinárstva príde o niečo viac ruží a okolité reštaurácie budú všetky rezervované. Aj takto podobne to môže vyzerať 14. februára, v sviatok svätého Valentína – patróna všetkých zaľúbených. Viete ako tento sviatok vznikol a prečo ho ľudia oslavujú? Do štátov strednej a východnej Európy prišiel tento sviatok v 90. rokoch 20. storočia, no niektoré štáty ho oslavujú po celé stáročia. Hoci dnes má Valentín prevažne komerčnú podobu, kedysi bol skutočnou oslavou lásky a obety jedného človeka pre šťastie ostatných. S menom Valentín sa spája viacero legiend…
Svätý Valentín bol kňaz, neskôr biskup, ktorý sa narodil na juhu Talianska približne v druhom storočí nášho letopočtu. Prevažnú časť svojho života pôsobil v Ríme, kde vtedajší cisár Claudius II., ostro vystupoval proti sobášeniu sa mladých párov.
Dôvodom bolo, že viedol viacero vojen a zastával názor, že dobrý vojak nemôže mať rodinné záväzky, pretože to oslabuje jeho bojaschopnosť a obetavosť. Svojim vojakom zakázal uzatvárať manželstvá. Proti tomuto rozhodnutiu sa postavil biskup Valentín a tajne sobášil mladé páry. Netrvalo dlho a zvesť o Valentínovi sa dostala do uší cisárovi, ktorý ho nechal uväzniť a mučiť. Neskôr sa rozhodlo, že bude 14. februára popravený sťatím hlavy. Ešte počas toho ako čakal na popravu, sa zaľúbil do slepej dcéry väzenského strážnika. Svojou pevnou vierou a veľkou láskou k nej, jej prinavrátil zrak a 13. februára, deň pred popravou, jej napísal ľúbostný list. Na koniec sa podpísal: „od tvojho Valentína“. Na druhý deň bol popravený, a od toho dňa si Valentínovu obetavosť pripomínajú ľudia po celom svete aj tzv. „Valentínkou“, listom pre svoju milovanú/milovaného.
Iná legenda hovorí, že sviatok sv. biskupa a mučeníka nadväzuje na staré zvyky Rimanov, ktorí 15. februára oslavovali rímsku vlčicu, ktorá vychovala zakladateľov Ríma – Romula a Rema. Tento sviatok bol súčasne spojený s oslavou bohyne plodnosti Juno, očistami od všetkého zlého a oslavou ženskej plodnosti. Bolo to pred začiatkom nového roka, ktorý v Starovekom Ríme začínal až 1. marca. Ženy boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. Časom tieto oslavy prerástli do orgií a pápež Gelasius ich zakázal. Ako náhradu „obľúbeného sviatku“ presunul deň osláv o jeden deň skôr, 14. februára, a zasvätil ho Valentínovi, ako mučeníkovi a zveril mu do rúk všetkých zaľúbených.
Niektoré pramene uvádzajú, že sviatok zaľúbených „vymyslela príroda“, pretože v polke februára si vtáci začínajú hľadať svoj pár. Táto interpretácia vznikla v Anglicku a Francúzsku a bola populárnou až do stredoveku. Práve v tom období sa aj v týchto krajinách zaužívala legenda o svätom Valentínovi, mučeníkovi a patrónovi všetkých zaľúbených.
Ako sa hovorí, „iný kraj, iný mrav“, platí aj pri slávení tohto sviatku. Taliani ho slávia darovaním kvetov, slávnostným stolovaním a dávaním sľubov. Podobne sú na tom aj Nemci, či Francúzi. V USA je tento sviatok pravdepodobne najkomerčnejší a rozšírili ho nielen na sviatok všetkých zaľúbených, ale aj na sviatok priateľov a rodiny. Napríklad v Brazílii sa slávi 12. júna, deň pred sviatkom svätého Antona. Slobodné ženy nosia so sebou sošku spomínaného Antona, ktorému šepkajú túžbu ísť k oltáru. Vo väčšine krajín sú to práve ženy, ktoré sú na Valentína obdarované. V Japonsku to majú rozdelené na dve časti a sú to ženy, ktoré ako prvé dávajú darček, čokoládu. Niektoré sa dávajú iba z povinnosti, aby sa žiadny muž necítil opustený, no tie pravé sú vyrábané ručne a sú darované jednému vyvolenému. O mesiac neskôr, 14. marca, nasleduje Biely deň. Je to deň kedy prichádzajú na rad muži. Počas jedného mesiaca má muž zvážiť ponuku ženy a ak je naklonený jej sympatiám, daruje jej trikrát drahší darček ako mu dala ona a musí byť zabalený v bielej škatuľke.
Nech už slávite Valentína akokoľvek, s darčekmi alebo bez nich, nezabúdajte, že lásku a úctu si máme prejavovať po celý rok, nielen v jeden deň. ♥
