V dňoch 13. – 14. februára sa v dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky konala medzinárodná konferencia a výstava s názvom „Oživovanie hradov“, ktorá sa venovala nielen obnove hradov, ale aj ich potenciálu a využitia do budúcnosti.
V prvý deň bolo prostredníctvom viacerých zaujímavých príspevkov hodnotených šesť rokov stabilizácie a obnovy torzálne zachovanej architektúry (hradných zrúcanín) s pomocou nezamestnaných, a pätnásť rokov systematickej práce dobrovoľných združení, ktoré pracujú na obnove hradov Hrušov, Tematín, Revište, Jasov a Považského hradu. V popoludňajšom bloku bola rozoberaná problematika výskumu, metodiky a projektovania obnovy hradnej architektúry. Obnova hradov je špecifická záležitosť a vyžaduje si skúsený prístup všetkých účastníkov, ktorí do tohto procesu vstupujú. Prípravu obnovy hradov, zameranie a pamiatkové výskumy, nie je možné realizovať v predstihu. Problémami častokrát bývajú neprístupnosť, potreba lešenia, odstraňovanie sutín alebo závalov, a preto sú častokrát obnovy poznamenané úpravou alebo zmenou projektovej dokumentácie a samozrejme, aj rozpočtu. Projektová príprava si vyžaduje komplexný pohľad architekta, ktorý zohľadní reálnosť projektu, výsledný cieľ, koncepciu a metodiku prístupu vzhľadom na trvalú udržateľnosť a budúceho užívateľa.
Ako je možné vyjadriť jedinečnosť každého hradu iba „cenníkovou“ cenou?
Pri súčasnej schéme grantových systémov je nutné v krátkodobom predstihu etapovite pripravovať realizačný projekt obnovy, ktorý slúži na výber dodávateľa diela. Popredná architektka Magdalena Janovská, ktorá má za sebou realizáciu viacerých pamiatkových obnov na Spiši, preto verejne kritizovala výber dodávateľov na základe jediného kritéria – najnižšej ceny. Stáva sa u nás bežnou praxou, že realizátor obnovy si v procese výberového konania ani nepríde osobne pozrieť pamiatku a do súťaže ide s najnižšou ponukou, pretože vie, že rôznymi dodatkami vysúťaženú cenu niekoľkokrát navýši. Podobné metodické otázky predostrel aj príspevok zameraný na obnovu hradu Krásna Hôrka. Po požiari hradu sa plánuje jeho najvhodnejšia prezentácia a ako jeden z najaktuálnejších problémov sa ukazujú v súčasnosti platné normy (požiarne, statické, bezpečnostné a podobne), ktorých aplikácia je jedným z najvýznamnejších faktorov. Tieto normy priamo zasahujú do hmotnej podstaty pamiatok a drasticky menia ich charakter. Ako príklad môžeme uviesť zábradlia, predpísané výšky dverí, žlto-čierne označenia schodov a iné. S podobnými problémami sme sa v minulosti zaoberali aj pri obnove hradu Ľupča, ale prezieravým a kultivovaným spôsobom sme ich vyriešili.
Hrad Ľupča ako príklad
Druhý deň konferencie bol zameraný na najlepšie príklady riešenia problémov pri údržbe, obnove, využívaní a manažovaní hradov. Jeden z prínosných referátov sa týkal obnovy horného nádvoria hradu Ľupča. Zámer tejto obnovy bol podopretý dôkladnou predchádzajúcou prípravou vo forme výskumov a stavebných projektov. Napriek tomu sa pri realizácii ukázalo, že vôbec nešlo o jednoduchú záležitosť. Nepredvídateľnosť okolností súvisiacich s obnovou pamiatok, so zložitým stavebným vývojom a dopad takýchto situácií na obnovu, či už z finančného zabezpečenia alebo časového harmonogramu, zaujal viacerých zúčastnených. Zároveň boli v tomto príspevku predstavené aj konkrétne výsledky archeologického výskumu, ktoré mali vplyv na výsledok samotnej obnovy.
Posledný okruh tém bol zameraný na využitie hradov v súčasnosti a ich potenciál do budúcnosti. V rámci tejto časti vystúpili medzinárodné vedecké špičky v oblasti hradológie. Docent Jozef Štulc predstavil české hrady a zámky ako špecifický typ kultúrnych zariadení. Doktor Martin Krenn ozrejmil tému oživovania hradov v dolnom Rakúsku a doktor István Feld sa zameral na nepodarené historické rekonštrukcie alebo tzv. „pseudohrady“ nielen v Maďarsku. Celá konferencia zúčastneným priniesla množstvo podnetov na inovácie, kreácie a vízie pre efektívne využívanie kultúrnych pamiatok. Pre správu hradu Ľupča sa stalo najviac inšpiratívnym využitie digitalizácie v procese prezentácie, databanka hradov EBIDAT a forma expozícií na hradoch v Bojniciach, Trenčíne alebo Ľubovni.
