Prichádza k nám jedno z najkrajších období roku – Vianoce. Čas pokoja, lásky a rodiny sa však časom zmenil na honbu za darčekmi, výzdobami a viac ako pokoj zažívame stres. V mnohých veciach sa tradícia Vianoc vytráca. A aká vôbec tá tradícia je? Kedysi boli sviatky plné symboliky a múdrosti. Ako ich slávili naši predkovia?
Vianoce oslavovali už starí Slovania a nazývali ich Kračún – čo znamenalo oslavu zimného slnovratu. Išlo o princíp solárneho kultu, čiže slnka, ktoré predstavovalo život, radosť, teplo a bolo veľmi cenné, pretože od neho závisel život. V zimnom slnovrate predstavovalo slnko malé dieťa, ktoré sa narodilo a s ním sa narodil aj nový život. Slnku prinášali dary a obety, ktoré boli v podobe medových koláčov a medoviny. Samozrejmosťou bolo zakladanie vatier, ktorými si sľubovali skorý príchod jari. Oheň slúžil aj ako poďakovanie za všetko, čo ich v tom roku postretlo a odprevádzali ním zároveň starý rok a vítali nový.
Po prijatí kresťanstva, približne v 8. až 10. storočí, boli oslavy zimného slnovratu zmenené na sviatky narodenia Ježiška. Niektoré pohanské sviatky ale pretrvali, lebo ľudové zvyklosti boli veľmi silné. Dodnes sa zachovali napríklad sviatky Ondreja, Kataríny, Barbory či Lucie, ktoré sú spájané s mágiou, veštením budúceho manžela a jeho povolania. Kedysi sa verilo, že tieto dni v roku sú najmocnejšie a máte najvyššiu šancu, že sa vám splnia želania.
Príprava na Vianoce bola aj kedysi podobná tej dnešnej. Upratovanie, pripravovanie sa na návštevy rodinných príbuzných, akurát vtedy to bolo bez menšieho stresu.
Roľníci boli v zimných mesiacoch doma, takže to bol čas na opravovanie svojho príbytku. Steny bielili vápnom a na podlahy dávali slamu, aby sa neprášilo. Z duchovného hľadiska bolo veľmi dôležité, aby si všetci navzájom odpustili. K štedrovečernému stolu si pohnevaní ľudia sadnúť nemohli.
Štedrá večera začínala čítaním zo Svätého písma a potom nasledovali oblátky, med, cesnak a prekrojenie jablka. Prvým jedlom bola kapustnica, ktorá mohla byť mäsitá, alebo pôstna – navarená zo strukovín. Po polievke nasledovali kaše, ktoré boli pre našich predkov typické. Išlo o cícerové, prosné, pšeničné, pohánkové alebo krupičné kaše. Pripravovali sa buď na sladko, alebo slano. Po nich nasledovali prívarky, najmä strukovinové a ďalej opekance, bobáľky, pirohy a zemiakové knedličky. Hlavným chodom bola ryba – varená či pečená. Chodov bolo v niektorých prípadoch až dvanásť, čo malo symbolizovať mesiace v roku.
Vianočný stromček, ako súčasť Vianoc, k nám prišiel pomerne neskoro, v 18. storočí z Nemecka. Pôvod má v oslavách zimného slnovratu, kedy boli do domácnosti doniesené zelené vetvičky, ktoré symbolizovali život aj počas zimy a zvyčajne viseli zo stropu. Zelená farba predstavovala život a mala zahnať zlých duchov. Postupom času sa tieto vetvičky skromne ozdobovali drevenými ručne robenými ozdobami, sušeným ovocím, orechmi a mašličkami.
Postupom času sa tradície menili a prispôsobovali narastajúcej globalizácii. Hoci nám po našich predkoch ostalo veľa, „magickú moc“ Vianoc nahradila kopa darčekov. Preto sa na chvíľku zastavte, vychutnajte si to krásne kúzlo Vianoc a nezabúdajte, že to najdôležitejšie je zdravie a pocit rodinnej pohody.
