V novembri 2008 sa euro stalo definitívne našou menou, no slovenská koruna bola ešte stále v obehu a dalo sa ňou platiť. Definitívne zanikla 1. januára 2009. Už je to desať rokov, čo sme sa „vzdali“ slovenskej koruny a prijali euro.
Euro sa radí k najmladším štandardným menám. Dôvodom vzniku bolo zlepšenie životnej úrovne a politickej integrity Európy, ktorá bola v 20. storočí ešte stále poznačená dvomi svetovými vojnami a predelená Berlínskym múrom. Po jeho páde sa veľa vecí, ktoré boli dovtedy len v teoretickej rovine, začali reálne napĺňať. V roku 1995 bolo v Madride Európskou radou rozhodnuté, že spoločná mena ponesie názov „euro“. O štyri roky neskôr vznikla Európska menová únia (EMÚ) a boli stanovené pevné kurzy jednotlivých národných mien. Nie všetky krajiny, ktoré boli v tom čase členmi EÚ, však do menovej únie vstúpili. Veľká Británia a Dánsko o euro neprejavili záujem, Grécko nesplnilo konvergenčné kritériá (menové a fiškálne kritéria, ktoré musí krajina splniť, aby mohla euro používať) a Švédsko menu odmietlo z politických dôvodov. Dňa 1. januára 1999 sa stalo euro bezhotovostným platidlom a 1. januára 2002 sa euromince a eurobankovky stali oficiálnym hotovostným platidlom.
Momentálne má eurozóna 19 členov a ďalší čakajú na splnenie kritérií. Okrem toho sa eurom dá platiť aj v iných krajinách, ktoré členmi nie sú. Ide napríklad o Monako, San Maríno či Vatikán.
Euro využívajú aj niektoré srbské provincie a taktiež Čierna Hora, ktorá od roku 1996 používala nemeckú marku, a tak si „privlastnila“ aj euro. V tomto prípade sa to stalo bez súhlasu Európskej komisie.
Vizuál bankoviek
Najdôležitejšími faktormi pri návrhu bankoviek bola ich „odolnosť“ voči falšovaniu, ale na druhej strane museli byť aj vizuálne atraktívne, prijateľné pre všetkých v eurozóne i za jej hranicami, aby sa nevzťahovali na žiadny konkrétny národ či pohlavie a v neposlednom rade, aby prezentovali rôznorodosť a zároveň jednotu Európy.
Poradná skupina, ktorá sa vizualizáciou zaoberala, od roku 1995 navrhovala vizuál tak, aby zahrňoval všetky epochy Európy. Od klasiky (Grécko a Rím), cez románsky sloh, gotiku, renesanciu, barok a rokoko, až po vek železa a skla a následnú modernú architektúru. V októbri 1996 boli respondentom vo veku 15 – 86 rokov predložené návrhy, z ktorých mali vybrať tie najlepšie. Týkalo sa to len krajín, ktoré boli potenciálnymi uchádzačmi o euro.
Z čoho sú eurobankovky vyrobené
Papierové bankovky sa vyrábajú z najkvalitnejších vlákien čistej bavlny. Pri výrobe sú bavlnené vlákna najprv pri vysokom tlaku a teplote bielené vo vode hydroxidom sodným a peroxidom vodíka. Potom sú pridané farbivá, pomocou ktorých sa dosiahne požadovaný farebný odtieň papiera. Pri tlači eurových bankoviek sa používajú štyri rôzne technológie: ofsetová tlač, hĺbkotlač, sieťotlač a tlač z výšky. Používajú sa pri nich rôzne druhy dosiek, foriem a špeciálnych tlačových farieb. Vedeli ste napríklad, že mosty a oblúky na „papierovkách“ sú fiktívne a reálne presnú podobizeň nenájdete? Ide o symboliku. Okná a oblúky symbolizujú ducha otvorenosti a spolupráce v Európe a mosty sú metaforou pre komunikáciu medzi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta.
Pravdou však je, že autor pri návrhu vychádzal z reálnych konštrukcií a tak niektoré mosty silno pripomínajú existujúce konštrukcie (napríklad most na 5 eurovej bankovke veľmi pripomína Pont du Gard vo Francúzsku, no detaily sú rozdielne).
Čo sa týka mincí, tie predstavujú jednu „európsku“ stranu a druhú „národnú“, ktorá symbolizuje danú krajinu. Predpokladá sa, že v budúcnosti napríklad zaniknú dvoj a jednocentové mince z dôvodu, že sú málo využívané. Otáznik visí aj nad „päťstoeurovkou“, ktorú od konca januára Európska centrálna banka prestala dávať do obehu, kvôli tomu, že je najviac zneužívaná kriminálnymi skupinami. Pre zaujímavosť, kufrík s hodnotou milión eur v 500-eurovkách váži o niečo viac ako dva kilogramy. Populárna veľmi nie je ani 200-eurovka, ktorá je občanmi taktiež málo využívaná. Môže sa teda stať, že našou najvyššou bankovkou bude 100-eurovka.
Príprava Slovenska na prijatie eura
Už rok predtým, než sme vstúpili do EÚ, bolo rozhodnuté o tom, že euro sa stane našou menou, a to v rozmedzí rokov 2008 – 2010. Podobne ako Gréci, ani my sme najprv kritéria na prijatie nesplnili. Až v roku 2003 nás Európska komisia oficiálne odporučila na vstup do eurozóny. Od roku 2005 bola vyhlásená súťaž na návrhy slovenských euromincí. Na jedno, dvoj a päťcentovke je vrch Kriváň, na desať, dvadsať a päťdesiatcentovke je znázornený Bratislavký hrad a na eurovej a dvojeurovej minci je náš štátny znak. V máji 2008 bol určený oficiálny konverzný kurz – 30,126 koruny za jedno euro. V júli toho istého roku obdržali domácnosti eurobalíčky s pomôckami na prepočítavanie cien.
Euro nás už doslova začlenilo do Európy. Vzdať sa svoje meny, ktoré predstavuje pre obyvateľov istý druh identity, nie je jednoduché. Stále existujú krajiny, ktoré ho vyslovene odmietajú.
Opýtali sme sa našich spolupracovníkov, či si za desať rokov na euro zvykli, aké výhody alebo nevýhody v tom vidia a či ešte stále prepočítavajú aktuálnu menu na bývalé slovenské koruny:
Ing. Peter KRAJAN, Td
– Niekedy ešte ceny prepočítavam, dá sa povedať, že pomerne často, ale myslím si, že sme si už na euro zvykli. Je to jednoduchšie – uvažovanie aj počítanie, takže ja som s tým spokojný. V eure vidím výhody a ku korune by som sa už nevracal. Som rád, že sme sa ako krajina rozhodli pre euro a odporúčal by som ho každej krajine nachádzajúcej sa v Európskej únii.
Denis TRNAVSKÝ, Vo 
– Na euro som si zvykol a neprerátavam ho už na koruny. Som z tej generácie, čo sme si naň zvykali už ako mladí. Ale vrátil by som sa ku korunám, lebo to vraj bolo lepšie pre všetkých. Euro mi neprekáža, ale keby boli opäť koruny, nemal by som nič proti. Výhodu eura vidím v tom, že si nemusím zamieňať peniaze, keď cestujem do zahraničia.
Anna KULHÁNKOVÁ, Tcú
– Sem-tam ešte prepočítavam, ale málokedy. Za tie roky som si už zvykla. Najhoršie to bolo v začiatkoch, ale postupne sa na to dalo zvyknúť. Možno pre starších ľudí boli lepšie koruny, ale pre mladých, čo chodia do zahraničia, je určite lepšie euro. Sú tam výhody aj nevýhody, ako pri všetkom. Ťažko povedať, či by som sa vrátila naspäť ku slovenskej korune, ale keď sme si už raz zvykli na to euro, neviem či by sme si teraz opäť zvykali na koruny.
Igor BROZMAN, Vo 
– Občas to ešte prepočítam, ale už som si zvykol, predsa je to už nejaká doba. Na eurá si človek ešte zvykne, ale horšie je to s centami. Ťažko povedať, či by som sa vrátil ku korune, teraz sme už všetci zvyknutí na euro. Človek má síce menej peňazí na ruke, neviem ako by sme zarábali v slovenských korunách, asi by to bola väčšia čiastka, keďže ceny stúpli, v eurách je to iné. Na druhej strane aj viac minieme.
Ivan SCHWARZBACHER, Te
– Zvykol som si a na slovenské koruny už neprepočítavam vôbec. Nevrátil by som sa už naspäť k starej mene. Vidím výhodu v eure, že keď niečo kupujem zo zahraničia, nemusím to aspoň prepočítavať. A všade majú v kurzoch aj euro, aj keby som si objednal napríklad niečo z Číny.
