Ortuť v teplomeroch sa v týchto dňoch šplhá nad tridsaťpäť stupňov a ľudia padajú ako muchy. Dôvodom kolapsov je najmä nedostatok tekutín. Keď sme smädní, je už neskoro. Horúčavy znamenajú veľkú záťaž najmä pre starších ľudí a malé deti. Obe tieto skupiny majú totiž menší pocit smädu a nižší podiel vody v tele, ktorý sa ľahko vyčerpá. U seniorov to súvisí s postupujúcim vekom, u detí, naopak, s malou hmotnosťou a výdržou organizmu. Preto práve starší ľudia a deti sú aj najviac náchylní na kolaps. Dehydratácia sa u nich rozvíja rýchlo a môže ohroziť ich život. Tento nebezpečný stav vzniká ľahko a často nepozorovane. Príjem tekutín je vtedy nižší ako ich výdaj. Zvyčajne pre vysokú vonkajšiu teplotu, zvýšené potenie či fyzickú námahu. Starší ľudia často užívajú aj diuretiká – lieky na odvodnenie a vedome obmedzujú prísun tekutín napríklad preto, že sa pre zhoršenú pohyblivosť ťažko dostanú na toaletu. Malé deti zase často trápia v letnom období rôzne hnačkové infekcie, ktoré ich telo nebezpečne odvodňujú. V horúčavách sa treba zvlažiť nielen zvonku, ale najmä zvnútra. Voda je pritom pre náš organizmus nenahraditeľná, je základnou súčasťou každej bunky v tele. Naše telo obsahuje asi 65 – 75 percent vody. Podieľa sa na prísune rôznych živín do buniek prostredníctvom tekutín a potravy, ale aj pri vylučovaní berie so sebou z tela rôzne odpadové látky.
Únava bez smädu
Čo sa vlastne deje v našom tele pri nedostatku tekutín? To, že nám chýbajú, sa prejaví veľmi rýchlo. Prvé príznaky, že naše telo má málo vody, však nepostrehneme ľahko. Prvý stupeň dehydratácie prináša únavu, sucho v ústach, bolesti hlavy, podráždenosť, pocity otupenosti, apatiu, závraty. Nebezpečné je, že človeka v tejto situácii ešte stále nesmädí. Telo nedáva povel napiť sa. Skôr použiť nejaký prostriedok proti únave – väčšinou kávu. Kofeín však spôsobí ešte väčšie odvodnenie tela. Káva vám tekutiny nedodá, naopak, odvodní vás ešte viac.
Prehĺbenie dehydratácie sa prejaví zníženou elasticitou kože – ak urobíme na koži riasu, len ťažko sa vracia späť. Dehydrovaný človek má vpadnuté oči, menej močí, zvýši sa mu tepová frekvencia a zníži sa krvný tlak. Práve s touto nerovnováhou sa spája riziko kolapsu. Zhorší sa aj okysličovanie krvi a tým aj zásobovanie všetkých tkanív kyslíkom. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, znižuje prietok vlásočnicami a zhoršuje prekrvenie orgánov. Zvyšuje sa riziko trombózy, srdcových a mozgových príhod. U ľudí, ktorí trpia chronickými chorobami, sa zhoršuje celkový stav. Odvod splodín je nedostatočný, v neskorších štádiách to môže viesť dokonca k zlyhaniu obličiek.
Nepoškoďte si zdravie
Ak sa straty tekutín v organizme priebežne nevyrovnávajú, nastáva ich nadmerný úbytok – dehydratácia. Mierna dehydratácia – čiže strata tekutín o 2 percentá, čo znamená asi 1,6 litra u osoby vážiacej 80 kilogramov, znižuje telesný výkon až o 20 percent. Ťažká dehydratácia – strata tekutín o 4 a viac percent, znižuje výkon tela o polovicu! Strata tekutín nad 6 percent už vedie ku kolapsu, ktorý sa môže skončiť aj smrťou. Aj mierna dehydratácia však môže nenapraviteľne poškodiť zdravie človeka, najmä ak má problémy so srdcom alebo obličkami.
Pite od rána
Ako sa v týchto horúčavách uchrániť pred odpadnutím a „výletom“ sanitkou do nemocnice? V prvom rade dostatočným príjmom tekutín počas celého dňa. Denne vylúčime asi 2 až 2,5 litra vody. To znamená, že toľko by sme mali aj prijať. Musíme brať do úvahy nielen aktuálne počasie, ale aj pobyt v suchom prostredí, našu fyzickú aktivitu a podobne. Každý človek bez ohľadu na to, ako sa namáha, či v akej je kondícii, však musí pravidelne piť. Začať podľa lekárov v týchto dňoch treba už od rána. Výber nápoja je dôležitý. Nemá dráždiť žalúdok, no má sa dobre vstrebávať. Ideálna je, samozrejme, čistá voda. Odporúčaná denná spotreba tekutín je 30 – 35 mililitrov na kilogram hmotnosti tela pri bežnom zaťažení.
Optické pitie
Čakanie na smäd v horúčavách naozaj nie je dobrý nápad. Keď máme pocit smädu, je už neskoro. Vtedy sme už stratili viac ako 2 percentá tekutín a vody v tele je naozaj málo. Preto je potrebné piť skôr, ako nastane pocit smädu. Najmä u starších ľudí a detí treba cielene myslieť na dostatočný príjem tekutín. Ak máte aj počas vysokých teplôt veľa práce a nechcete na vodu zabudnúť, skúste takzvané „optické pitie“. Potrebné denné množstvo vody vo fľašiach si dáme pred oči a do večera ich musíme vyprázdniť bez ohľadu na pocity smädu.
Bábätká a choré deti
Čo v tomto teple robiť s bábätkami či chorými deťmi, ktoré vo väčšej miere strácajú tekutiny? Deťom, ktoré sú plne dojčené, by matka mala dať piť tak často, ako si dieťa pýta, aj v noci. Vo veľkých horúčavách je možné podávať bábätku aj prevarenú vodu injekčnou striekačkou a najmä nevystavovať ho teplu, aby zbytočne nestrácalo tekutiny. Horšie to, samozrejme je, ak dieťa stráca vodu kvôli hnačkovému ochoreniu, horúčke či vracaniu. Dieťa, ktorému chýbajú tekutiny, má suchý jazyk, suché ústa, málo močí, je unavené alebo podráždené, ukladá si hlavu. Pri plači nemá slzy. Ak u detí do pol roka chýba močenie 3 – 4 hodiny a u starších detí 6 – 8 hodín, treba vyhľadať lekára, ktorý nasadí infúznu liečbu. Inak môže dôjsť k ťažkej dehydratácii. Dieťa má vtedy zvýšený pulz, plytko dýcha, koža na brušku, ramenách a stehnách je suchá. Je dezorientované, ochabnuté, má prepadnuté oči a menšie deti majú jasne prepadnutú veľkú fontanelu. U menších detí chýba vtedy močenie už 6 – 8 hodín, u väčších 10 – 12 hodín. K takejto situácii by nemalo nikdy dôjsť, pretože akútne ohrozuje život dieťaťa! Treba okamžite zavolať záchrannú službu. Inak nastáva opuch mozgu a smrť. Ľahšia dehydratácia u starších detí sa dá vyriešiť aj doma s použitím rehydratačných roztokov, ak sú schopné udržať v sebe tekutiny bez vracania či hnačky. U bábätiek je to priveľké riziko, k lekárovi treba ísť už pri prvých náznakoch nedostatku tekutín v tele. Domáca liečba starších detí zahŕňa pravidelný príjem tekutín, v malých množstvách každých 10 – 15 minút. Malé deti by v týchto intervaloch mali prijať 1-2 čajové lyžičky tekutiny, staršie deti 1 – 2 polievkové lyžice tekutiny. Tekutiny striedame, vhodné sú minerálky. Dieťa by sa nemalo namáhať a malo by jesť iba ľahké jedlá. Aj u tých zdravých je, samozrejme, dôležitý pravidelný príjem tekutín. Deti by sa mali napiť už dvadsať minút pred odchodom von.
