Futbalový klub Železiarne Podbrezová nie je len o prvom mužstve. Ide o kompletnú pyramídu hráčov od prípraviek až po kategóriu U19. Akadémia zastrešuje desiatky chlapcov i dievčat, ktorí v Podbrezovej rozvíjajú svoje futbalové i ľudské vlastnosti. Ako dokáže malý klub z Horehronia každý rok zaplniť všetky vekové kategórie? Odkiaľ prichádzajú do rodiny železiarov noví nádejní futbalisti? Čo všetko musí spĺňať budúci hráč Podbrezovej? Nielen na tieto otázky odpovedal Patrik Furka, zástupca generálneho manažéra mládeže a vedúci oddelenia skautingu v FK Železiarne Podbrezová.
Ako vyzerá výber hráčov do jednotlivých mládežníckych kategórií v našom klube?
– Súčasný systém sme zaviedli pred štyrmi rokmi, keď som prišiel do klubu. Dovtedy sem prichádzali futbalisti najmä na základe odporúčaní. Bývalí tréneri a funkcionári, ktorí tu pracovali, mali známych a tí nám dávali tipy na konkrétnych hráčov. Chlapci prichádzali na skúšku, no často ich bolo veľa, a tak bolo náročné odhaliť ich silné a slabé stránky. Navyše, nedostávali ani adekvátnu minutáž, lebo sme chceli všetkých vyskúšať. Preto sme sa rozhodli pre zmenu, ktorá sa osvedčila.
V čom spočíva?
– Začali sme pravidelne navštevovať rôzne zápasy. Počas jednej sezóny ich vidíme okolo 170, čo je naozaj obrovské číslo. Gro spomínaných duelov tvoria súboje kategórie U15. Stretnutia nepozeráme len v rámci regiónu, ale po celom Slovensku, dokonca i za hranicami krajiny.
Vyberáte si zápasy, kde sa môže niekto „ukázať,“ alebo si idete na vlastné oči pozrieť konkrétneho hráča?
– V prvej a druhej žiackej lige sa chodíme pozerať predovšetkým na zápasy. Samozrejme, stáva sa, že nám na základe rôznych štatistík „vyskočí“ hráč, ktorý by mohol obliekať náš dres. Vtedy vyrazíme a ideme si ho na vlastné oči pozrieť. Zo stretnutí si následne tvoríme skautské reporty, kde si zaznamenávame tých najzaujímavejších chlapcov, ale aj tých, ktorí by nám typologicky mohli sedieť do nášho herného systému.
Navštíviť také množstvo zápasov je mimoriadne náročné. Ako sa vám to v klube darí zvládnuť?
– Máme viacero externých spolupracovníkov. Klub ako Podbrezová si nemôže dovoliť sieť skautov. Máme tzv. tipérov, ktorí nám dajú odporúčanie na konkrétneho hráča. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí robia okolo futbalu v regióne a tí nám taktiež vedia odporučiť, na koho sa máme prísť pozrieť. Rovnako máme podpísanú spoluprácu s viacerými partnerskými klubmi.
Podľa čoho sa rozhodujete či chlapca zoberiete do klubu?
– Spolu so Žilinou sme jediné kluby na Slovensku, ktoré v rámci mládeže hrajú s tromi obrancami. Ide o niečo odlišné v porovnaní s ostatnými systémami. Viackrát sa môže stať, že hráč je zaujímavý pre širokú verejnosť, ale nemusí byť vhodný pre náš systém, ktorý sa snažíme produkovať v rámci celého klubu.
Prečo ste si vybrali práve takýto netypický štýl s tromi obrancami?
– Je to spôsobené príchodom Romana Skuhravého, trénera prvého mužstva. Zaviedol ho v A-tíme, my sme ho v krátkom časovom horizonte zaradili aj do kategórie mládeže. Naším poslaním je vychovávať hráčov pre prvé mužstvo. Myslím si, že sa nám to darí. Stačí spomenúť mená ako Faško, Masaryk či Mielke. Ide o dorastencov, ktorí sú dnes plnohodnotnými členmi A-tímu.
Vráťme sa ku skautingu. Čo nasleduje po tom, ako si vyberiete konkrétnych hráčov?
– Vybraných chlapcov pozveme k nám v rámci pomyselného klubového dňa. Ich počet sa pohybuje na úrovni asi dvadsaťdva. Rozdelíme ich na dve mužstvá, pričom si zahrajú modelovaný zápas. Zároveň im prezentujeme Súkromnú spojenú školu Železiarne Podbrezová, kde môžu študovať. Stále sa bavíme o kategórii U15. Stáva sa, že sa dozvieme o hráčoch aj neskôr, počas sezóny. Preto ich pozývame na skúšku, ale ich počet nie je vysoký.
Čo musí spĺňať mladý futbalista, aby sa dostal do FK Železiarne Podbrezová?
– Záleží od pozície na ihrisku. Primárne je to ale celkový potenciál. V mládežníckom futbale nemôžete až tak sledovať akým je dnes chlapec hráčom, ale aký môže byť v horizonte troch-štyroch rokov, keď bude končiť mládežnícky vek a začínať mužský. Sledujeme, čím môže byť pre nás zaujímavý. Na začiatku sú aj určité predpoklady, ako rýchlosť, výška a fyzické aspekty. Dôležité je pozorovať tiež technický atribút, hráč musí na istej úrovni loptu ovládať.
A čo charakter? Hráč by mal zapadnúť aj povahovo…
– Pre nás je práve charakter extrémne dôležitý a celkovo mentálny aspekt. Radšej budeme mať charakterovo dobrého chlapca s ambíciou na sebe pracovať ako takého, ktorý má síce dobrú aktuálnu výkonnosť, no neustále musíte napravovať jeho povahové vlastnosti.
Je náročné konkurovať ostatným akadémiám na Slovensku?
– Bezpochyby. Potrebujeme do jednotlivých kategórií priviesť určitý počet futbalistov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sledujeme naživo také množstvo zápasov. Musíme si však uvedomiť, že okres Brezno má okolo 60-tisíc obyvateľov. Na druhej strane sú veľké mestá ako Bratislava, Košice, Trnava, Prešov či Žilina. Majú viac obyvateľov ako celý náš región, čiže nájsť vhodných adeptov nie je jednoduché. Snažíme sa však neustále zlepšovať prácu s chlapcami v rámci prípraviek i žiakov. Veríme, že nám to v budúcnosti prinesie ovocie a viac hráčov k nám príde z okresu ako z „vonku.“ A to je jednoznačný cieľ klubu.
Všeobecne platí, že záujem mladých o šport klesá. Pociťujete to aj vy?
– Samozrejme. Je to každý rok náročnejšie. Požiadavky na pôsobenie v našom klube sa napriek tomu neustále zvyšujú, ale celková úroveň mládežníckeho futbalu na Slovensku klesá. Je veľmi zložité dosiahnuť, aby sem chodili čoraz kvalitnejší hráči. Pred piatimi alebo desiatimi rokmi sme išli na zápas a poznačili sme si minimálne štyri mená. Dnes ak máme jedno, sme šťastní. Je to trend, ktorý sa udial za posledné roky.
Čomu to pripísať?
– Je to celkovým nastavením spoločnosti, ale svoje zohrala aj pandémia. Deti prišli o osemnásť mesiacov kariéry skrz opatrenia, veľa z nich sa k futbalu vôbec nevrátilo. Navyše, keď rok a pol netrénujete, niekde sa to odzrkadlí. Pandémia najviac zasiahla ročníky narodenia 2002 až 2009, ktoré v tom čase pôsobili naprieč mládežníckou pyramídou v kategóriách od U19 až po U12. Čiže namiesto ôsmich rokov strávili v mládeži o rok a pol menej. K tomu musíme prirátať bežné zranenia či choroby a sme niekde na úrovni dvoch rokov. Preto verím, že od ročníkov 2010 a nižšie príde opätovne k skvalitneniu mládežníckeho futbalu na Slovensku.
Spomínali ste, že sa zameriavate najmä na skauting kategórií U15 a U16. A čo nižšie ročníky?
– V našom klube začíname s kategóriou U7. Funguje projekt Dajme spolu gól, ktorý ako klub obhospodarujeme. Zastrešujeme viaceré školy v rámci regiónu. Tréneri navštevujú žiakov raz týždenne a predvádzajú ukážkovú hodinu, zameranú na všeobecnú pohybovú prípravu. Na základe nej tréner vyhodnotí, ktorý žiačik je pohybovo nadaný, aby mohol futbal skúsiť na vyššej úrovni. Následne dostane pozvánku zapojiť sa do tréningového procesu v našom klube. Samozrejme, existuje možnosť priviesť dieťa na tréning individuálne a my si ho v prípravke vyskúšame. Fluktuácia detí je však obrovská. Niektoré baví futbal viac, iné menej a o týždeň si naň ani nespomenú. Nájdeme však aj žiačikov, ktorí budú naše kategórie ťahať niekoľko rokov. Okrem toho navštevujeme mnohé regionálne turnaje. Chceme vidieť, ako sa vyvíjajú hráči na dedinách. S mnohými klubmi máme aj spoluprácu, medzi žiakmi dokonca za hranicou okresu – napríklad Revúca, Hnúšťa či Hriňová. V tomto prípade fungujeme na báze striedavých štartov, takže dieťa nie je vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia, ale hrá za svoj materský klub i za nás. Snažíme sa byť neustále aktívni, aby sa podbrezovská mládež vyvíjala a dokázali sme vychovať čo najviac hráčov pre prvé mužstvo.
