Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je najrozšírenejším parazitom v strednej Európe, ktorý sa živý cicaním krvi. Pre život tohto živočícha sú domovom hlavne trávnaté porasty, pri chôdzi, či ležaní vo vysokej tráve dokáže kliešť využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď také miesto nájde „zakliešti sa“, pričom spôsobí drobné poranenie.
Dôležitý je čas, ktorý kliešť strávi na hostiteľovi. Jeho skoré odhalenie je nevyhnuté a preto je dôležité po návšteve lesa alebo trávnatých plôch dôkladne po osprchovaní prezrieť celé telo. Môže sa stať, že kliešť ostane v našom oblečení. Vzhľadom na to, že nemajú radi slnko a prílišné sucho, najhodnejší spôsob je dať veci ihneď na pár minút do sušičky alebo na priame slnko. Najnáchylnejšie miesta na prisatie sú také, kde je koža najjemnejšia. Ide predovšetkým o oblasť intímnych miest, slabín, podpazušie,, podkolenné jamky, oblasť uší alebo hlavy.
Ako správne vybrať kliešťa
„Všeobecne rozšírený postup naolejovania kliešťa a vytáčie v smere, či proti smeru hodinových ručičiek je viac než nevhodný. Pri tomto postupe sa síce kliešť dusí, no môže do tela vylučovať toxické látky, ktoré zvyšujú riziko nákazy. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný,“ radí vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová.
Kliešťa nikdy nevyberáme holými rukami. V dôsledku možnej nákazy je to najnebezpečnejší spôsob jeho odstránenia, nakoľko môže dôjsť k poškodeniu alebo rozpučeniu kliešťa a jeho infikovaný črevný obsah sa tak ľahko môže dostať do kontaktu s pokožkou a očnými spojivkami. Pokiaľ sa nepodarí odstrániť celého kliešťa, ale len bruško, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.
„Od roku 2016 zaznamenávame v Banskobystrickom kraji najviac prípadov ochorení na Slovensku. Súvisí to pravdepodobne so zmenou klimatických podmienok, keďže kliešte nemajú radi horúco a sucho. Zvýšený počet ochorení môže súvisieť aj s epidémiami, ktoré sa v Banskobystrickom kraji pravidelne vyskytujú. Kliešťová encefalitída sa totiž neprenáša len zaklieštením, ale aj infikovaným nepasterizovaným mliekom, ako aj výrobkami z neho. Najčastejšie ide o nákazu z infikovaného mlieka kôz, ale aj oviec. Pre milovníkov salašníckych pochúťok a surového kozieho mlieka odporúčame mlieko prevariť, syr z nepasterizovaného mlieka aspoň opiecť z oboch strán. Veľmi účinné je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. V susednom Rakúsku, kde sa nakazené kliešte endemicky vyskytujú, je zaočkovaných až 80 – 90 percent populácie, v susednej Českej republike je to okolo 20 – 30 percent, u nás je to niečo pod 10 percent. Niektoré poisťovňe na Slovensku poskytujú čiastočnú úhradu očkovacej látky,“ konštatuje MUDr. Jana Kerlik z Odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.
