Traduje sa, že najkrajší výhľad na svet je z chrbta koňa. Hovoria to všetci, kým nevyskúšajú let v balóne. Je to atrakcia, zážitok, ale aj súťažná disciplína. Vo Francúzsku, kolíske balónového lietania, sa na fiestu príde pozrieť niekoľko tisíc divákov. Prvý balón tam vyletel do vzduchu v roku 1783.
Napriek tomu, že sa v balónoch lieta už niekoľko storočí – bežné poistenie pre prípad nehody ho nekryje. Pretože pád s balónom sa vraj vždy skončí fatálne. To sa však stáva veľmi zriedka, lebo piloti sú školení, ďalej preškoľovaní a musia neustále opakovať skúšky. Sú veľmi náročné.
Okrem toho, že pilot musí poznať dokonale konštrukciu balóna a všetky jeho funkcie, je potrebné, aby absolvoval riadny pilotný výcvik a skúšky. Základom sú letecké predpisy, aerostatika, navigácia…
Pilot musí vedieť obsluhovať prístroje na palube, teda v koši, a navyše musí byť aj odolný proti stresu. Ani netreba pripomínať, že musí byť v poriadku psychicky i fyzicky. Nielen piloti, ale aj balón podstupuje skúšky, a to ešte častejšie ako automobily.
Deje sa to raz do roka alebo po každých sto hodinách letu. Na Slovensku lieta približne dvadsať pilotov balónov. Profit sa o balónovom lietaní rozprával s Annou Nociarovou a Martinom Kupčom. Je zaujímavé, že obaja sa k balónu dostali postupne, cez lietanie s rogalom a paraglajding. Lákalo ich lietať čoraz vyššie, ďalej a v podstate bezpečnejšie.
Od paraglajdingu k balónu
Martin Kupčo si kúpil prvý balón v roku 2012 a dnes ich má šesť. Ako vraví, odmalička ho to ťahalo k oblakom. Najprv to skúšal len s lietajúcimi modelmi, ale už ako pätnásťročný začal s parašutizmom, neskôr si pridal paraglajding a potom už logická cesta vzduchom viedla k balónu.
Lietanie je pre neho hobby, vášeň a venuje sa mu naplno vo svojej firme Daruj let balónom. Iste, nie je to, ako hovorí, pravý biznis na zbohatnutie, ale verí, že aspoň náklady sa mu časom vrátia.
Cena balóna závisí od veľkosti – začína sa na úrovni automobilu strednej triedy a rovnako ako pri autách zodpovedá komfortu a vybaveniu. Lety balónom si klienti kupujú ako atraktívny a pre niekoho aj adrenalínový darček, ale viac ich využívajú na firemné akcie a reklamné ciele.
Balón poskytuje dostatočnú plochu na prezentáciu. Napriek tomu, že balóny brázdia oblohu už približne tri storočia, stále sú predmetom obdivu, ale neraz i obáv.Pritom podľa počtu nehôd možno povedať, že ide o najbezpečnejšiu prepravu z miesta na miesto. Akurát, že miesto pristátia nie je vždy vopred jasné.
Kam sa letí, samozrejme, pilot vie, len nedokáže presne na meter určiť, kde pristane. Medzi pilotmi sa rozprávajú legendy a príhody, komu sa kde podarilo pristáť. Kopa hnoja alebo kostolná veža sa pretriasajú, ale nie je to prípad našich respondentov.
Zážitkov z pristátia je veľa – napríklad M. Kupčo sa raz ocitol v súkromnej záhrade v Hlohovci, v Trenčíne skončil na dvore stavebnín a v Bratislave veľmi tesne pri frekventovanej križovatke Tomášikova – Rožňavská. Dokáže však pristáť aj na korbe nákladiaka, aby pomocníci nemuseli kôš s balónom ťahať po poli.
Najväčšou hrozbou pre balónové lietanie sú elektrické vedenia. Sú priam strašiakom pre každého pilota, takže sa im vyhýbajú, pokiaľ možno na široko-ďaleko, alebo vysoko. „Pokiaľ ide o letectvo, tak balóny sú najbezpečnejšie, sú to vlastne lietajúce padáky,“ hovorí M. Kupčo.
Napriek tomu, samozrejme, musia niekedy klientov a pasažierov ubezpečovať, že sa nemusia ničoho báť. Letectvo je doteraz najbezpečnejšia forma dopravy. „Stačí si to porovnať s nehodami automobilov, autobusov či vlakov,“ dodáva. Rozliční ľudia reagujú rôzne, a preto sprvu cítiť isté napätie, lebo mnohí sa obávajú nepoznaného. Po niekoľkých minútach letu sa obavy rozplynú ako ranná hmla a pasažieri si začnú let užívať.
Bezpečnosť nadovšetko
„Vždy a za každých okolností lietam bezpečne, to je moja zásada!“ zdôrazňuje M. Kupčo, preto si aj on na záver užíva eufóriu, ktorá zavládne po pristátí. Let sa končí pasovaním pasažierov za letcov – ohňom, zemou a sektom. To je rituál, ktorý musí absolvovať každý „prvoletec“.
Zorganizovať skupinu pasažierov nie je jednoduché, všetko totiž závisí nielen od počasia, ale aj od časového zosynchronizovania pasažierov. Je okolo toho dosť operatívy, najmä ak sa má dosiahnuť súhra viacerých ľudí. Ak si totiž kúpite let ako darček, nemôžete si určiť čas a dátum letu ani miesto štartu. Všetko závisí od počasia, vetra – jeho smeru a intenzity.
Lietanie počas krásneho slnečného dňa? Na to zabudnite. Lieta sa skoro ráno alebo podvečer. Balón totiž nevyužíva termiku – teplé stúpavé prúdy vzduchu, ako je to napríklad pri plachtení.
Pripraviť balón na let nie je ľahké, takže niekedy pomáhajú aj pasažieri. Samozrejme, časťou tímu je aj šofér, ktorý potom pasažierov prevezie späť na miesto odletu. Martin Kupčo sa s pasažiermi vznáša nad západným Slovenskom, ale občas zájdu s balónom až po Žilinu alebo Banskú Bystricu.
V zime sa lieta jednoduchšie a neminie sa ani toľko plynu. V okolí riadených medzinárodných letísk musí pilot balóna žiadať o povolenie preletu, rovnako ako všetky dopravné lietadlá. Inak majú balóny dovolené lietať až do výšky osemtisíc stôp (stopa má 0,3048 metra), čo je približne 2 450 metrov nad morom.
„Ako rozoznáme dobrého pilota, podľa čoho si máme vybrať, s kým poletíme?“, to sa už pýtame Anny Nociarovej, ktorá je športovou balónovou pilotkou. „Pozná sa napríklad aj podľa toho, že pri nestálom počasí radšej odvolá let, ako by mal potom riešiť problémy,“ hovorí.
To isté potvrdzuje Kupčo. Okrem toho sa treba spoliehať aj na referencie. Obaja tvrdia, že je dôležité, ako sa daný pilot správa, či pristupuje k letu s pokorou a zodpovedne.
Vďaka fabrike
Anna Nociarová vozí pasažierov zriedka, pretože sa venuje športovému lietaniu. Ale v lete zašla do detského tábora, ktorý sponzorovali Železiarne Podbrezová, sprostredkovať deťom zážitok z letu.
„Aj keď leteli len hore a dole, lebo balón bol pripútaný k zemi lanami, som presvedčená, že to bol pre deťúrence zážitok na celý život,“ hovorí pilotka. A. Nociarová sa dostala k balónovému lietaniu vďaka železiarňam v Podbrezovej a ich aeroklubu, ktorého je členkou už od strednej školy a dlhé roky v ňom pôsobila ako funkcionárka.
V súčasnosti je vedúcou Slovenskej balónovej komisie v Slovenskom národnom aeroklube M. R. Štefánika, je hlavnou inštruktorkou balónového lietania a zastupuje Slovensko v medzinárodnej balónovej federácii FAI (Medzinárodná letecká federácia) so sídlom vo Švajčiarsku.
Balónom už letela na všetkých kontinentoch, azda okrem Austrálie a Afriky. Najradšej však lieta, ako vraví, na rodnom Horehroní, aj napriek tomu, že to nie je typická letecká krajinka. Pohľad z balóna je úžasný.
Športové lietanie
Na súťažiach sa zúčastňuje A. Nociarová spolu s kopilotom Tomášom Dolinským. Ide naozaj o let na cieľ. Ako hovorí T. Dolinský, je to náročné, lebo treba vypočítať smer a silu vetra a navyše v rovnakom čase sa o to pokúšajú aj iné balóny, takže niekedy je nad cieľom tlačenica.
Okrem toho je v rôznych súťažiach do dvadsať disciplín, ktoré treba absolvovať. A. Nociarová však tvrdí, že to nie je ani tak o disciplínach, ako skôr o absolútnej koncentrácii, prekonaní stresu zo štartu, keďže v niekoľkých minútových intervaloch štartujú stovky balónov.
Vyžaduje si to maximálne sústredenie a okrem toho musíte byť celý deň v strehu – od ranného brífingu a letu až po skladanie balóna a prípravu na večerný let. Neustále byť pripravení na nepozorných súťažiacich, ktorí sa viac sústredia na svoje prístroje v balóne ako na okolie.
Na súťaže sa dostávajú len najlepší z najlepších. Navzájom sa všetci dobre poznajú. Sú kamaráti, ale iba na zemi. „Na oblohe sme rivali,“ priznáva A. Nociarová. Najlepší sú vraj anglickí a francúzski piloti a pilotky. Je to dané tradíciou, vzdelaním a skúsenosťami. Balónové lietanie sa tam dokonca vyučuje na niektorých vysokých školách. Amatérski letci sú im však takpovediac za košom.
Lietanie je pre nich o potešení. Je to nádherný pocit, keď balón letí nad usadlosťami na Horehroní a ľudia zdola mávajú. Posádka sleduje krajinu so všetkým, čo zhora ponúka. Odporúčajú to zažiť všetci, čo to vyskúšali.
SME, 14.9.2017
